ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Mediálny imperializmus (1)

redaktor: rk 2011-07-27

 

Absolutizmus dominancie kultúrno-mediálneho imperializmu (1)

 

Dávid Orfánus

 


Vymedzenie kultúry ako užšej entity, ktorej dôsledkom a osudom je civilizácia, je významné hlavne z hľadiska chápania procesných zmien v jednotlivých kultúrach. Fukuyama prináša tézu, ktorá hovorí, že ľudstvo dospieva k svojej konečnej etape spoločenského a politického vývoja, ktorú metaforicky označuje ako koniec dejín. Podľa neho ide o nezvratný proces, ktorý je výsledkom globalizácie pod taktovkou pluralitných, demokratických spoločností fungujúcich na princípe ekonomického liberalizmu a trhovej ekonomiky, ktorá si následne vynucuje homogenizáciu ľudstva. 
Predstavitelia sociálnych vied podrobne reflektujú prebiehajúce civilizačné politicko-spoločenské a kultúrne zmeny. Mnohotvárnosť javov, ktoré podnietili zánik tradičnej a vznik modernej spoločnosti, označujú termínmi ako masová spoločnosť, masová spotreba, masová či populárna kultúra. Analýza týchto fenoménov a javov odkrýva skutočnosť ako tieto javy zásadným spôsobom ovplyvnili vytváranie súčasnej podoby mediálnej kultúry. Ich vznik, vplyv a genézu na formálnu a obsahovú tvorbu mediálnej kultúry sledujú na pozadí správania spoločnosti, v ktorej zásadnú úlohu zohrávala industriálna revolúcia a následná informatizácia, čiže procesy, ktoré radikálne ovplyvnili zásadné spoločenské a kultúrne zmeny a podnietili vznik celého radu nových fenoménov. 
Toto obdobie prinieslo pre ľudí okrem iného aj nové spôsoby uvažovania a vnímania spoločenskej reality. Do popredia sa dostáva materializmus, ktorý je výsledkom enormnej produkcie a zároveň spotreby ako plodov priemyselného pokroku. Tieto materiálne statky sa stávajú žiadané z dôvodu propagovanej príťažlivosti na spestrenie stereotypného každodenného života. Informačný vek sa objavil v rámci technologickej revolúcie a zmeny, ktoré tento vek priniesol, ešte viac  napomohli k upevneniu pozície rôzne diferencovanej masovej spoločnosti.
V spoločenských vedách sa etabluje pojem informačná spoločnosť, ktorá sa v teoretickej reflexii spája s obrovským rozkvetom masových médií a tieto médiá značne ovplyvňujú jej mentálnu úroveň. Termín „informačná spoločnosť“  označuje teda informačnú revolúciu v priemyselnej a obchodnej  oblasti od robotizácie a computerizácie po osobnú potrebu a spotrebu. Na teoretickej úrovni, pri určovaní znakov informačnej spoločnosti sa všeobecne zdôrazňuje najmä skutočnosť, že informačné a komunikačné technológie sa stali nevyhnutnými pre fungovanie ľudskej spoločnosti v jej aktuálnej podobe. "Lévy nazýva sieťové prepojenie, ktorým je informačná spoločnosť previazaná, termínom kyberpriestor.“  Pre súčasnú spoločnosť je charakteristickou črtou presýtenosť informáciami, pričom všetko sa stáva znakom a mení sa na symbol. Informačné technológie sa tak stávajú hybnou silou všetkých spoločenských zmien.

 


FENOMÉN MASY

 

Najvýznamnejším elementom v industriálnom a informačnom veku je masový človek ako výsledný objekt vplyvu správania sa masy. Identifikácia a vymedzenie charakteristík masového človeka slúži tvorcom pri tvorbe mediálnych obsahov a posolstiev určených pre publikum. Zo spoločensko-vedného hľadiska sa pojem masa definuje správaním a vzťahmi vznikajúcimi na základe rozličných podnetov, ako aj prejavov jednotlivcov v rámci väčšej skupiny ľudí.
V samotnej mase sa objavujú špecifické druhy správania, ako je napríklad potreba uvoľnenia energie, akési vybitie emócií, kedy všetci čo do masy patria sa následne zbavujú svojich odlišností a začínajú sa vnímať ako rovnakí pričom ako jednotlivci sa vnímali ako odlišní.  V mase sa vedomá osobnosť stráca, pričom vzniká kolektívna duša, kde city a myšlienky všetkých subjektov sú zamerané rovnakým smerom. Konanie más môže mať rozličné podoby: buď to negatívne, ako je napríklad plienenie, alebo pozitívne, ktorého dôkazom sú zase charitatívne zbierky. Ten, kto chce ovládať masy, musí im vedieť ponúknuť obrazy, ktoré ich uchvátia. ” Kto ovláda umenie pôsobenia na predstavivosť davov, pozná tiež umenie im vládnuť.” 
V mase sa objavujú mechanizmy psychologického fungovania ľudského napodobňovania. A tak sa dav, masa, či verejnosť, prejavujú impulzívne, nevypočítateľne a unáhlene. Ich správanie je až infantilné, nezodpovedné a ľahko manipulovateľné. Duša davu si až vyžaduje autoritu, ktorá masu nasmeruje. Masa pri uprednostňovaní materiálnych a spotrebných záujmov prijíma akýsi diktát nekultúrnosti. Človek vytvoril masovú spoločnosť, v ktorej nastolil demokratický režim, opovrhujúci kultúrnymi hodnotami, vytvorenými predchádzajúcimi generáciami. Pôsobenie masy podrobil ostrej kritike aj nemecký filozof Friedrich Nitzsche, ktorý ovládaných ľudí prirovnával k strojom, dôsledkom čoho v mase ľudia strácajú schopnosť premýšľať. Svoje sny následne nechávajú rozplývať v malých cieľoch, na základe ktorých získavajú čiastočné opakujúce sa uspokojenia. Na vine podľa neho je demokratický štát, ktorý skrz masmédiá a povrchné vzdelávanie pôsobí na masy, je príčinou lenivosti a ľudskej slabosti.
Problematiku masového človeka rozvinul vo svojich teóriách aj rakúsky psychiater Sigmund Freud. Svoje učenie založil na princípoch fungovania podvedomia, pudov, osobnosti, snov a úlohe libida, a aplikoval ich na správanie jednotlivca, skupiny či masy. Sociálne prostredie považoval za ohnisko neuróz, pričom dominantné postavenie pri ich vzniku prisudzoval rodine. Podľa neho je masa mimoriadne ovplyvniteľná, jej city sú jednoduché a veľmi emocionálne. Takéto správanie sa masy možno pozorovať napríklad pri veľkých kultúrnych alebo športových podujatiach  (návštevníci koncertov populárnej hudby, športoví fanúšikovia).

 

(pokračovanie)