ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Mediálny imperializmus (2)

redaktor: rk 2011-08-13

 

Absolutizmus dominancie kultúrno-mediálneho imperializmu (2)

 

Dávid Orfánus

 

 

ROZDELENIE PôSOBNOSTI MEDIÁLNYCH KORPORÁCIÍ 

 

Aj mediálny priemysel, podobne ako iné odvetvia podnikania, má sklon ku koncentrácii a integrácii, čo následne vedie k vzniku monopolov. Aktuálny svet médií je charakteristický vznikom veľkých korporácií na báze impérií, ktoré prekračujú hranice samotných štátov a majú nadnárodné pôsobenie. Dochádza k transformácii mediálnych inštitúcií na obrovské mediálne koncerny. Mediálny trh má v rámci celosvetovej pôsobnosti oligopolnú povahu, čo znamená, že štruktúra na trhu je charakterizovaná malým počtom predávajúcich. Z hľadiska mediálnej scény, vo svete pozorujeme tendenciu stupňujúceho sa boja o vlastníctvo mediálnych koncernov, a ich snahy o ovládnutie mediálnych celosvetových trhov. V súčasnosti sú najväčšími protagonistami kultúrneho imperializmu mediálne korporácie pôsobiace hlavne v Spojených štátoch amerických.
Dominantné postavenie majú hlavne spoločnosti ako Disney, Time Warner, AOL atď. Invázia americkej mediálnej produkcie do celého sveta býva tiež označovaná ako amerikanizácia kultúry. Tento fenomén za začal objavovať najmä po druhej svetovej vojne, kedy začala na jednotlivé lokálne trhy v celosvetovom meradle prenikať  americká, najmä mainstreamová kultúra. „Médiá majú v Amerike zásadnú moc. Nastoľujú agendu verejnej debaty a túto ďalekosiahlu politickú moc neobmedzuje žiadny zákon. Médiá určujú, o čom budú ľudia hovoriť a rozmýšľať, disponujú autoritou, aká v iných krajinách prináleží výhradne  diktátorom, politickým stranám, kňazom a úradníkom.“ Najväčšie mediálne korporácie sa neustálymi fúziami, skupovaním koncernov, partnerskými dohodami, či už využívaním iných metód, snažia o ovládnutie celého mediálneho trhu bez hraníc, zloženého z čo najväčšieho počtu recipientov. Ako príklad môžem spomenúť mediálneho magnáta R. Mudrocha, ktorý je vlastníkom niekoľkých televíznych a rádiových staníc, marketingových, reklamných agentúr, niekoľkých titulov dennej tlače a tiež známej produkčnej spoločnosti 20 Century Fox. 
Popri týchto gigantických mediálnych spoločnostiach, existuje viacero menších firiem, ktoré sa delia o menej lukratívny trh, ktorý nie je pre veľké korporácie zaujímavý. Mediálne koncerny sa snažia kontrolovať nielen výrobu, ale aj distribúciu, a to na základe vertikálnej koncentrácie, z ktorej tiež plynú ďalšie výhody napríklad vo forme obchádzania legislatívy. Z toho vyplýva fakt, že mediálny priemysel je čím ďalej tým viac ovládaný úzkou skupinou vlastníkov, ktorí majú v týchto nadnárodných spoločnostiach rozhodujúce slovo, a tým pádom aj rozhodujúce slovo pri šírení posolstiev formujúcich  verejnú mienku.

 


KRITIKA

 

Čo sa týka jednotlivých autorov zaoberajúcich sa fenoménom mediálnej kultúry, ich závery sú väčšinou kritické, pričom cieľom tejto kritiky je hlavne fyzické oddelenie tvorcov od príjemcov, nivelizácia hodnôt, potláčanie individuality a tvorivosti, podporovanie priemeru a degradácia vkusu. Pod týmto vplyvom sa rozširuje ľahostajnosť, najmä v dôsledku omámenia pôžitkárskym konzumným životom, kedy sú ľudia ochotní tolerovať násilie, dokonca aj vojenské agresie. Sociálna apatia sa tak stáva maskou skutočného násilia. Toho dôkazom je akceptácia vojen kvôli rope, na produkcii ktorej stojí celá súčasná konzumná spoločnosť, založená na lacných produktoch. 
Ďalej sa objavuje kritika akceptácie alkoholu a cigariet, z ktorých majú ekonomiky obrovské príjmy. Na takýchto postojoch spoločnosti majú  veľkú zásluhu práve masové médiá a to najmä vďaka ich charakteru a posolstiev s manipulačným charakterom. Sami vytvárajú masovú kultúru s globálnym dosahom, na celosvetové publikum, u ktorého formujú mienku obrovského množstva recipientov, ktorým síce z formálneho hľadiska ponúkajú rôznorodé masmediálne produkty, avšak z obsahového hľadiska prosté, stereotypné a zavádzajúce. Tie sa následne odzrkadľujú na postojoch a vnímaní spoločenských más. Zásadnú úlohu pri ich formovaní zohrávajú ekonomické ciele, preto sú samotné mediálne obsahy definované snahou o ponúknutie safisfakcie čisto privátnym potrebám, ktoré sa prejavujú skrz útoky na emócie- láska a šťastie, imaginárne fantazírovanie – dobrodružstvo, sloboda a v neposlednom rade na materializmus čiže na bohatstvo.
Pod vplyvom tohto prostredia, vznešené poslanie umeleckého diela, ako bolo chápané v minulosti, nahrádza cenník, ktorý ovláda trh. Dielo, ako vyjadrenie tvorivého  ľudského génia, nahradila produkcia plniaca túžby publika. Tento fakt sa stáva  prirodzenou súčasťou nášho života a akákoľvek vzbura vyznieva ako abnormálny prejav neadaptabilných jedincov. Táto novodobá kultúra práve svojou jednoduchosťou dokázala ovplyvniť a otupiť ľudské emócie a myslenie práve tým, že ľuďom ponúkla pôžitok, pohodlie a slasť. Svojou nekonfliktnosťou, nekritickosťou a pasivitou voči politickému a ekonomickému poriadku síce pobúrila pár odporcov, prevažne z radov intelektuálov, ale u väčšiny spôsobila obrovské potešenie tým, že im ponúkla únik z každodenného stereotypu nie veľmi šťastnej reality. Masová spoločnosť tak skrz politické, ekonomické a technologicko-organizačné prostredie vytvorila štandardizovaného človeka s novým životným štýlom, pre ktorý je charakteristické nekompromisné podriadenia sa.

 


ANONYMITA AKO HROZIVÁ SILA

 

V postmodernej spoločnosti permanentný dozor stratil svoju desivosť, pretože ten kto dozerá, už nie je štát, ale medializovaná spoločnosť, ktorá pozoruje sama seba. Mestá sú zaplnené obrovským množstvom bezpečnostných kamier. Len v samotnom Londýne ich je niekoľko tisíc (oficiálne zverejnených).  A tak dochádza k spätnej väzbe, kedy nielen človek pozoruje svoje okolie, ale aj okolie pozoruje jeho. Naopak anonymita sa stala hrozivou silou. Samozrejme oficiálne stanovisko je, že sa to všetko deje pre blaho ľudí a ich bezpečnosti. Avšak za zmienku stojí fakt, že aj napriek všetkým bezpečnostným technológiám zostal konšpiračný plán z 11. septembra do poslednej chvíle neodhalený.  Samozrejme aktivity nadnárodných spoločností spôsobujúcich teror na svetovej ekológii, žiadne kamery nevidia.   


(pokračovanie)