ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Mediálny imperializmus (3)

redaktor: rk 2011-08-24

 

Absolutizmus dominancie kultúrno-mediálneho imperializmu (3)

 

Dávid Orfánus

 

 

RADIKÁLNA ODOZVA NEOLUDIZMU

 

Zo strany spoločnosti vznikajú v reakcii na mediálny imperializmus rozličné odozvy. „Nedôverou k médiám dochádza k strate závažnosti, záväznosti a naliehavosti.“  Okrem iných vznikol filozofický prúd neoludistov, kritizujúci technologický pokrok ako taký a obzvlášť počítačovú revolúciu hlavne z dôvodov jej negatívneho dopadu na ľudskú individualitu a sociálnu situáciu. 
Jedným z najznámejších rebelov bojujúcich proti technike je Kirkpatrik Sale, ktorý pri propagácii svojich myšlienok rozbíjal počas prednášok počítače a inú elektroniku veľkým kladivom. „Podľa stúpencov tohto chápania dôsledky posunu k digitálnemu  len rozptyľujú, urýchľujú, a robia okamžite dostupným násilné, rasistické, sexistické, konzumné a enviromentálne extrémy postindustriálneho kapitalizmu. Stanovisko tvrdej línie neoluddistov ponúka kritiku expanzionistickej, konzumne orientovanej technológie z konzervatívneho, pacifistického hľadiska, často inšpirovaného filozofiou primitívnych národov. Pokusy o aplikovanie neoludistického prístupu do estetiky digitálnych umení a médií majú tendenciu situovať počítačovo ovplyvnené druhy umenia ako obyčajných sluhov všadeprítomného zábavného priemyslu globálneho kapitalizmu.“    

 


ČLOVEK AKO ATÓM

 

Nový životný štýl sa začal vzďaľovať tradičnému, v ktorom dominovala verbálna forma komunikácie v rámci rodiny a spoločnosti. Masová spoločnosť tieto väzby značne nabúrala a jednotlivcov v rámci teritoriálneho celku určitým spôsobom izolovala. Takto izolovaný jedinec sa stáva ľahkou obeťou rozmanitých manipulačných mediálnych praktík, ktoré priniesli do spoločnosti nový poriadok. Aj napriek tomu, že v úvahách o pôsobení masovej spoločnosti prevláda  predstava o homogenizovanej a štandardizovanej kultúre, v skutočnosti sa masová spoločnosť skladá z veľkého množstva jednotlivcov. Napriek tomu, že človek podlieha vplyvu masových ideológií, v samotnej podstate bytia je akýmsi osamoteným atómom.
„V spoločnosti síce žijeme a jednáme spoločne, reagujeme jeden na druhého, avšak v skutočnosti sme vždy a za akýchkoľvek okolností sami so sebou. Vo svojej najvnútornejšej podstate je každý stelesnený duch odsúdený k tomu, aby trpel a radoval sa osamotene. Pocity, cítenie, vnútorné pohľady a fantázia, to všetko je celkom súkromná záležitosť.“
Človek je izolovaný, pretože tvorí iba jedno zrnko piesku v obrovskej púšti globálneho sveta. Z drvivej väčšiny sa cíti príliš slabý na to, aby si okolie dokázalo uvedomiť jeho individuálnu revoltu. Hannah Arentová upozorňuje na túto revoltu, ktorá „v konečnom dôsledku zanikne v presvedčivej rétorike charizmatických vodcov a v mašinérii valiacich sa masových ideológií  a materiálnej produkcie.“  Občania sa podriadili silne centralizovanému štátu, riadenému nadnárodnými spoločnosťami, uplatňujúcimi praktiky totalitného štátu. Človek ako anonymná súčasť fungovania týchto skrytých ideológií sa pod vplyvom masovej spoločnosti začal brániť svojským spôsobom. Svoj strach zo samoty a spoločenskej izolácie začal riešiť pritakávaním rétorike týchto presvedčivých demagógií a únikom do imaginárneho sveta masmediálnej produkcie.
„Málokto je schopný nevzrušene a nahlas prejaviť názor, ktorý je v protiklade s predsudkami ostatných. Väčšina ľudí sa k takémuto názoru ani nedopracuje.“  Jednotlivci pri množstve rôznych druhov fóbií, ktoré majú zvyšujúcu sa tendenciu, sa touto mediálnou anonymitou snažia o efektívnu obranu ich psychického zdravia. A táto anonymita sa stáva akousi ich katarziou. Masová produkcia zasiahla nielen myslenie a hodnotový systém, ale aj umeleckú tvorivosť vo všetkých jej oblastiach. Hana Pravdová s odvolaním sa na Baumana nahliada na ideál konzumného spôsobu života ako jedného z dôsledkov globalizovanej spoločnosti, ako na odraz fungujúceho sveta ekonomických a sociálnych vzťahov, pričom na jednej strane v ňom rezonuje dômyselne budovaná potreba nasycovať konzumný apetít, avšak na druhej strane to na človeka vyvíja obrovský tlak pri napĺňaní tejto domnelej potreby. 
Dnešnú masovú spoločnosť charakterizuje dynamická mobilita spoločenskej elity, ktorá sa snaží separovať od ľudí nižších vrstiev. Medzi zjavným kontrastom prepychu a absolútnej chudoby sa nachádza stredná vrstva spoločnosti, ktorá sa zmieta medzi týmito dvomi extrémami- príťažlivým svetom ťažko dosiahnuteľného bohatstva a odstrašujúcim svetom chudoby reprezentovaným bezdomovcami, armádou nezamestnaných, živoriacich skupín obyvateľstva. Obe vrstvy vyššia aj stredná pritom zdieľajú podobné pocity neustáleho strachu pretože sú frustrované panickým strachom a obavami z toho, aby sa jedného dňa nestali vydedencami lákadiel konzumnej spoločnosti, pričom tento strach ešte viac umocňuje obraz materiálnej chudoby najchudobnejších vrstiev- asketická podoba stávajúca sa nočnou morou, pretože konzumný spôsob života nie je  dostupný pre každého. Tieto pocity vznikajú hlavne pod tlakom médií, ktoré sa nám prostredníctvom neodmysliteľných reklamných kampaní snažia vlámať a zakoreniť do našej mysle. Gilles Lipovetzky skúma okrem iného aj fenomén individualizmu, ktorý ovplyvňuje prejavy súdobej západnej civilizácie, pričom toto obdobie označuje ako éra prázdnoty, kde postmoderný človek prostredníctvom médií a zábav konzumuje svoju vlastnú existenciu. Dôsledkom toho je „technikolorovaná prázdnota, existenciálne kolísanie spôsobené pôsobením veľkého množstva vzorov, ekologizmom a psychologizmom.“  Touto pseudoindividualizáciou, ako dôsledkom štandardizácie kultúrnej tvorby, dochádza u recipienta k degradácii a postupnému zániku slobody a kreativity. Rusnáková s odvolaním sa na René Girarda konštatuje, že „pokiaľ nemáme cieľ primeraný našej prázdnote, kopírujeme prázdnotu iných.“ 

 

 

úryvok z diplomovej práce Dávid Orfánus - "MASMÉDIÁ VERZUS UMENIE NOVÝCH MÉDIÍ" vypracovanej na Katedre Intermédií a Digitálnych médií Akadémie umení v Banskej Bystrici v roku 2011

 

(vedúci dp: MgA. Ing. Michal Murin ArtD., konzultant dp: Mgr.art Ján Adamove ArtD.)