ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Teleidoskop

redaktor: Zk 2011-10-09

 

TELEIDOSKOP
(Realita ako metamorfóza abstrakcie)

 


Katarína Poliačiková sa vo svojej tvorbe snaží o prekračovanie hraníc, vytýčených postmodernou dobou. Aj napriek značne kritickému pohľadu na toto obdobie využíva Poliačiková prostriedky postmoderny na jej faktickú dekonštrukciu a najmä k artikulácii nových postupov v umení. Tieto postupy sú príznačné najmä pre diela zo série After, ktorú autorka rozvíja od roku 2008 a ktorá je zároveň východiskom bratislavskej výstavy v OPEN Gallery.

 

V auguste tohto roku sa v priestoroch OPEN Gallery v Bratislave konala výstava Teleidoskop. Výstava sa pohráva nielen s dnešným chápaním a reartikuláciou pojmu abstrakcia, ale predovšetkým predstavuje možnosti, ktoré nám ponúkajú stratégie súčasného umenia v dialógu s minulosťou i súčasnou realitou.


Diela Kataríny Poliačikovej sa po formálnej stránke môžu javiť ako abstraktné, no ich význam je vždy ukotvený v každodennej (nielen) umeleckej realite dnešnej doby. Využitie vlastných, často až intímnych zdrojov dodáva dielam významovú pluralitu. Súhra medzi zdanlivo abstraktným svetom umenia a každodennou realitou vedie diváka k odkrývaniu nových myšlienkových horizontov.

 

Abstraktná poloha vystavených diel Poliačikovej je na výstave podporená dielom českého konceptuálneho umelca Jiřího Thýna, hosťa výstavy. Thýnova inštalácia Kresba světlem (2011) je modifikovanou verziou pôvodného diela Particip č.69 (2007) českého konceptuálneho umelca Tomáša Vaňka. Napriek tomu, že sa postup Thýna a Poliačikovej v mnohých ohľadoch rozchádza, prvky, akými je napríklad prístup k dielu pôvodného autora, tendencia nazerať do (nielen nedávnej) minulosti za účelom reartikulácie súčasnosti a snaha nabúravať vytýčené hranice je príznačný pre diela oboch týchto autorov. Inklinácia k abstraktnému poňatiu diela v prípade Kataríny Poliačikovej a Jiřího Thýna pramení zo snahy, zaoberať sa  bez predsudkov realitou, ktorá nás dnes obklopuje a od ktorej nás paradoxne dynamika súčasného života abstrahuje, a zrkadlí ju.

 

Markéta Stará