ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Nové Slovensko

redaktor: Richard Kitta 2011-10-26

 

NOVÉ SLOVENSKO
– ťažký zrod moderného životného štýlu (1918 – 1949)

 


Výstavný projekt Nové Slovensko (1918 – 1949) sa pokúša v skratke predstaviť prienik modernej civilizácie do života slovenskej spoločnosti v danom časovom období. Chce ozrejmiť, do akej miery moderné umenie na Slovensku reflektovalo jej „výdobytky“ a ako spoluvytváralo celkový vizuál doby. Moderný život je síce menšinovou témou slovenského umenia tohto obdobia, ale nie témou zanedbateľnou, zvlášť ak vezmeme do úvahy nielen tradičné odbory výtvarného umenia, ale aj fotografiu, prípadne grafický a iný dizajn.
Prejavy moderného života sa v krajine takmer bez priemyslu, s prevládajúcim vidieckym osídlením, presadzovali iba postupne, zdĺhavo a často v protirečivých súvislostiach (zobrazenie telegrafných stĺpov v krajine s roľníkmi, pltníci pred oceľovou vodnou elektrárňou či tradičné dedinské prostredie v odraze reflektora auta). K modernému spôsobu života prirodzene patrilo aj rýchlejšie a častejšie premiestňovanie sa obyvateľov, a to nielen kvôli práci a nutnej spoločenskej komunikácii, ale prvýkrát vo väčšej miere aj kvôli voľnočasovým aktivitám – športu, turistike, zábave, ktoré sa stali veľmi populárnou témou fotografov štyridsiatych rokov.
Práve zrýchlené „budovateľské“ tempo v prvých rokoch existencie nového štátu mal propagovať prorežimný časopis Nové Slovensko. Jeho názov je zhodou okolností totožný s názvom výstavného projektu, avšak pojem „nové Slovensko“ sa už vyskytoval skôr práve v súvislosti s prebiehajúcimi modernizačnými procesmi. Kľúčovou témou výstavy nie je výtvarná či iná moderna, ale obraz modernizácie Slovenska, tak ako ho priniesli vizuálne umenia, architektúra a dizajn.
Do obrazu modernizácie Slovenska sa nevyhnutne premietli brzdiace, protirečivé, spiatočné sily a protitlaky (tradičný, archaický spôsob života, život na mestskej periférii, doslova na dlažbe, ohrozenie dosiahnutého civilizačného stupňa diktatúrou a vojnovou agresiou). Objavil sa motív sna – v jednej z kapitol sa doslova zhmotnil názov nadrealistického zborníka Sen a skutočnosť. Navzájom sa konfrontujú únikové, snové predstavy a portréty výtvarníkov a drsná skutočnosť slovenského štátu, privátne a intímne s verejným.
Pojem civilizmu sa pôvodne spájal viac s poéziou a literatúrou než s výtvarným umením. Civilizmus ako umelecký názor nespočíval len v zobrazovaní krajiny, poznačenej modernou civilizáciou, alebo v uprednostňovaní výjavov z mestského, civilného spôsobu života, bol skôr výsledkom vyhraneného psychologického pocitu, istého socio-kultúrneho naladenia. K modernému životnému štýlu plánovite patrilo aj aktívne využívanie voľného času, cestovanie, dovolenky. Výtvarníci a fotografi sa zameriavajú na prírodný živel – more a motívy s ním spojené. Takisto zachytávajú atmosféru veľkomiest ako Viedeň či Paríž.
Civilizmus vlastne znamená, že všedné, bežné, každodenné úseky reality sú predstavované takisto všednou, prostou, neokázalou formou. K modernému spôsobu života patrí civilný vizuálny prejav. Nehodí sa k nemu akákoľvek symbolickosť, prepiatosť, exaltovanosť, ba ani výsostne modernistická, surrealistická „kŕčovitá krása“.
Na výstave sa uprednostňuje umenie, odvodené z „foriem samotného života“, sústreďujú sa predovšetkým vizuálne doklady, záznamy videného, reálne a používané predmety, zastupujúce pomyselnú archeologickú kultúrnu vrstvu modernej civilizácie. Umelecká originalita v tejto súvislosti nie je prvoradou požiadavkou, takisto pôvodnosť fotografických zväčšenín – vintage printov nerozhoduje, ako vizuálne doklady môžu poslúžiť aj doteraz nikdy nezverejnené pozitívy z pôvodných negatívov. Každý z predstavovaných artefaktov by však mal byť vizuálne alebo ikonograficky podnetný, mal by priniesť autentické svedectvo o dobe, ktorá je už síce vzdialená, ale ktorej vymoženosti využívame (a zneužívame) dodnes.
Na výstave budú predstavené (často po prvýkrát) jedinečné fotografické kolekcie Jaromíra Funkeho, Miloša Dohnányho, Karla Plicku, Jána Galandu, Ireny Bluhovej, Viliama Malíka spolu s dielami vrcholnej moderny Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Gejzu Schillera, Júliusa Jakobyho, Františka Foltýna a tiež úžitkového umenia a dizajnu (Zdeněk Rossmann, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Júlia Horová-Kováčiková, František Troster, ale aj Ladislav Sutnar, Ladislav Csáder, Magda Radványiová, Jindřich Halabala, Eugen Krón, František R. Blažko).
Klasický galerijný materiál dopĺňajú na viacerých miestach výstavy tematické filmové projekcie. Sú vyskladané väčšinou z krátkych týždenníkových šotov resp. z tzv. kultúrnych filmov spoločnosti Nástup a skôr voľnejšie sa viažu k jednotlivým kapitolám výstavy. Hoci ide väčšinou o filmy zo slovenského štátu, v našom „civilistickom“ výbere sme sa zámerne snažili vyhnúť hrubej propagande a veľkej politike. Išlo nám o kolekciu, ktorá sprostredkuje skôr „malé dejiny“: kultúru, rekreáciu, voľný čas a každodennosť. Ale ani tu sa, samozrejme, propagande celkom nevyhneme.

 

(z tlačovej správy)


Autor koncepcie výstavy: Aurel Hrabušický
Kurátorky: Katarína Bajcurová, Dagmar Poláčková, Petra Hanáková
Miesto konania: SNG, Esterházyho palác, Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava
Trvanie výstavy: 1. júl 2011 – 15. január 2012