ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Papier kole

redaktor: Richard Kitta 2011-12-27

 

Papier kole

 


Česká koláž je kunsthistorický jav sám osebe. Na popud Paríža si ju, podobne ako český kubizmus, Česi privlastnili a v osobe Jiřího Kolářa vycibrili k obdivovanej dokonalosti. Slovenská koláž je jej mladšia sestra. Nie taká uhladená, ani páčivá, zato robustnejšia a drsnejšia, ako je slovenská povaha. 
Predpoklady pre jej vznik totiž povstali až vznikom Československa. Študenti pražskej Umeleckopriemyselnej školy a zakladatelia slovenského moderného výtvarného prejavu Mikuláš Galanda a Ľudovít Fulla si prinášajú túto techniku k sebe domov a uplatňujú ju vo svojej práci ako pokusnú techniku. Galanda hlavne pri návrhoch obálok, Fulla pri divadelných návrhoch.


Za skutočného krstného otca slovenskej koláže však možno považovať Rudolfa Fabryho, študenta na Vysokom učení technickom v Prahe. Tu sa dostal do styku s literatúrou a výtvarnou avantgardou, Karlom Teigem a surrealizmom. Výsledkom je provokatívna básnická zbierka „Uťaté ruky“, ku ktorej si sám navrhol obálku. Fabry sa pod názvom nadrealizmus stáva zakladateľom slovenskej odnože surrealizmu a od svojej druhej zbierky „Vodné hodiny, hodiny piesočné“ (1938) okrem návrhov na obálky ilustruje kolážami v Max Ernstovskom duchu nielen svoje knižky, lež aj svojich súbežcov. 
Po druhé svetovej vojne sa mladí československí umelci mohli konečne zase slobodne rozbehnúť do sveta. Navyše sa vtedy v Bratislave a Prahe ocitá surrealista picassovského typu Oscar Dominguez, a tak konfrontačne obohatení výtvarníci súznejú s európskym vývinom.
K opätovnému rozmachu koláže dochádza až s „kvasom“ v uvoľnených 60. rokoch, kedy mladé pokolenie znovu objavuje avantgardu a starší oprašujú potrebné z nánosu tuhého socialistického realizmu. Uplatňuje sa najmä v ilustrácii. Objavuje sa vplyv neokonštruktivizmu, geometrizmu, pop-artu, op-artu, novej figurácie, neosurrealizmu, nového realizmu a akčného umenia. Za normalizácie sa ako opozičné alternatívne smery prejavujú konceptualizmus, minimalizmus, junk art, lettrismus, gender art, ekologizmus. Najmladšími zástupcami sú postmodernisti a multimedialisti, ktorí koláž využívajú tam, kde im nestačia iné žánre: hoci pri konceptuálnych sociologických prieskumoch či neodadaistickej recesii.


Slovenská koláž síce vznikla pod českým vplyvom, postupne však vystúpila z jej tieňa, stala sa sebestačnou a postihla všetky podstatné smery moderného umenia. Paradoxne však slovenská koláž sa dosiaľ doma v odborných kruhoch považuje za čosi menejcenného, za prechod, skicu alebo prípravnú fázu k väčším dielam. Tento historicky prvý prehľad slovenskej koláže, uskutočnený vo Východoslovenskej galérii, sa usiluje ukázať podmienky a predpoklady jej vzniku pod českým vplyvom, vzájomné príbuznosti, aj odlišnosti a osobitosti.


Pokiaľ ide o názov, „papier collé“ znamená po francúzsky lepený papier, z čoho vzniklo slovo „collage“. Čiže papier je papier. A „kole“? Najčastejšie sa používa v spojení „kole ma v boku“ alebo „vykolem ti oko“.


Miro Procházka

 


Miesto konania: Východoslovenská galéria Košice
Hlavná 27
040 01 Košice
Termín konania: 12.1.2012 – 27.2.2012

 


zdroj: http://www.vsg.sk