ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Padinský zázrak

redaktor: Zk 2012-02-07

 

PADINSKÝ ZÁZRAK
Pavel Čáni

 


Popredný slovenský výtvarník zo Srbska Mgr. Pavel Čáni /19.6.1953/ z Kačareva pochádza z umelecky ladenej rodiny Čániovcov. Výtvarné nadanie zdedil po otcovi. Pavol Čáni študoval najprv v Trnave na Slovensku a neskôr pokračoval v štúdiu grafiky na Umeleckej akadémii v Novom Sade u profesora Halila Tikveša. Štúdium ukončil v roku 1979. V roku 1982 absolvoval postgraduálne štúdium grafiky na Fakulte výtvarných umení v Belehrade u profesora Marka Krsmanovića. Po skončení štúdií sa zamestnal ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci, kde pôsobil do roku 2007. V súčasnosti je riaditeľom Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci.


 

Prvú samostatnú výstavu obrazov Pavel Čáni usporiadal roku 1980 v Splite, nasledovali ďalšie – vyše tridsať v bývalej Juhoslávii a v dnešnom Srbsku, na Slovensku a v Holandsku. Zároveň vystavoval aj na vyše 400 spoločných výstavách v celom svete, od Japonska po USA, ako i vo svetových metropolách výtvarného umenia v Paríži a New Yorku. Za svoju umeleckú tvorbu získal početné ocenenia a uznania v Srbsku a zahraničí. Popri voľnej grafickej tvorbe sa Pavel Čáni venuje aj úžitkovej grafike ako ilustrátor kníh pre deti.


 

Poznávacím znakom grafickej tvorby Pavla Čániho v prvom tvorivom období od roku 1979 boli rozličné kompozičné variácie motívu strechy a škridlíc. K zmene Čániho výtvarno-poetickej orientácie prišlo po skúsenostiach s farebnou kresbou. V tomto svetle sa verejnosti predstavil na samostatnej výstave v Novom Sade roku 1986. Toto ďalšie vyhranené obdobie Čániho grafickej tvorby charakterizuje postup od jednoduchých monochromatických foriem k zložitejším, komplexnejším výtvarným témam, figurálnym vzťahom a exteriérom.
K ďalšiemu posunu v autorovej grafickej tvorbe prichádza v roku 1987 (grafiky Výlet, Emancipácia a Stretnutie). Pavel Čáni začína prejavovať záujem o alegorické témy, opúšťa farby a znovu viac pozornosti venuje hodnotám čiary. Jeho tvorba začína nadobúdať zdôraznený poeticko-meditatívny tón, prítomný v jeho grafikách, ale aj maľbách i v súčasnosti. Návrat farby na Čániho grafické listy a syntézu jeho tvorivých skúseností badať v roku 1989, keď v jeho ateliéri začal vznikať cyklus grafických listov s názvom Hranica. Na grafických listoch z tohto cyklu bolo úmyslom Pavla Čániho výtvarno-alegorickým spôsobom demystifikovať a detabuizovať erotiku.
V roku 1991 a najmä v roku 1992 na už stanovenom výtvarno-estetickom koncepte v Čániho ateliéri vznikli početné grafiky nového cyklu s názvom Železné vtáky.

 

Od roku 1994 Pavel Čáni začína tvoriť nový cyklus grafických listov, v ktorom relativizuje konvenčný tvar odtlačku voľného grafického listu. Jednotlivé grafické listy z tohto cyklu s názvom Orbis pictus pozostávajú z odtlačených početných tvarov pripomínajúcich staré mince. Ich obsah je rozličný: od starobylých symbolov, autocitácií detailov z autorových grafík až po citácie zo svetovej masovej kultúry.


 

Na samostatnej výstave roku 2002 v Kultúrnom centre v Novom Sade použil autor svoje grafické listy ako materiál pre koláže a umelecké objekty a na 6. bienále slovenských výtvarníkov v Petrovci použil svoje grafické listy ako materiál pre umeleckú nástennú inštaláciu, v čom badať nové postupy postmodernistického podania a ďalšie navrstvovanie možných rovín estetickej recepcie jeho umeleckej tvorby.


 

Bohatá navrstvenosť Čániho grafík a uvažovanie o jeho tvorbe v rôznych rovinách umožňuje i rozličné interpretácie jeho umeleckých zámerov, od čírych výtvarných výkladov až po odhaľovanie skrytých alegorických a symbolických významov.
Pavel Čáni v uplynulých dvoch rokoch vypracoval pozoruhodný počet olejomalieb a malieb, do ktorých vkomponoval tradičný produkt ľudovej slovenskej kultúry v Srbsku – handrovku. Jej štruktúru a textúru, ako aj farebné hodnoty znalecky a tvorivo využil vo svojich výjavoch. Maľby tohto druhu sú intimisticky ladené, niektoré sú venované jeho otcovi, ale aj jemu blízkym výtvarníkom, akými boli Albín Brunovský a Zuzka Medveďová. Používa pri nich postupy charakteristické pre postmodernu, akými sú citácie figúr z tvorby Zuzky Medveďovej.
Námety pre grafické listy a novšie aj maľby nachádza Pavel Čáni v tradícii a dejinách vojvodinských Slovákov a tematicky nadväzuje na tradíciu výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, ktorej základy postavili K. M. Lehotský (1879 – 1929) a Zuzka Medveďová (1897 – 1985). Svojou tvorbou dokazuje, že sa o lokálnych témach môže hovoriť aj súčasným výtvarným jazykom v duchu európskych a svetových trendov.

 

Vladimír Valentík

 


Kurátor výstavy: Vladimír Valentík

Miesto konania: Galéria Jána Koniarka v Trnave; Kopplova vila; Zelený kríček 3

Trvanie výstavy: 1. marec – 1. apríl 2012


 


www.gjk.sk