ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Náboženstvo v umení

redaktor: Tóth Jóska 2006-05-21

 

Modlitba II

Modlitba III

Modlitba IV

Modlitba V

Modlitba VII

V roku 1988 Walter Kasper v Berlíne na svojej prednáške „Znamenie viery” pri príležitosti založenia nadácie Romana Guardiniho náboženská tradícia ľudstva pomenovala túto híbkovú transcendentnú dimenziu ako „Sacrum". V diele „Das Heilige” Rudolf Otto to opisuje ako mysterium tremendum fascinosum, ako tajomstvo, ktoré fascinuje, priťahuje, očarúva a uchvacuje, ktoré sa prejavuje ako láska, zmilovanie, vznešenosť, čo však na druhej strane vyvoláva, strach a hrôzu. Naši poprední výtvarníci Rudolf Fila, ale aj Roman Berger kládu viac otázok ako odpovedí, keď sa pokúšajú o fenomenológiu „Sacrum”. Z ich slov cítiť určitý strach pred veľkosťou a náročnosťou tohto pojmu.
Najautentickejšou multimediálnou reflexiou transcendentného je umenie vo všetkých svojich dimenziách. Umelecká krása zjavuje tajomstvo poriadku, jeho nevýslovnosť a v tom zmysle je aj najautentickejším vyjadrením toho, čo inými výrazovými prostriedkami nemôžeme vyjadriť. Stojac na rozhraní zmyslu a rozumu, ducha a hmoty, subjektivity a objektivity, je umelecké dielo najvhodnejším znakom pre tlmočenie oboch týchto svetov. Základná črta duchovného umenia je v jeho symbolickom obsahu. Pomocou symbolických výrazových prostriedkou zviditeľňuje duchovný svet.
Otázkou spojenia dnešnej kultúry a náboženstva na území Slovenska sa zaoberá napr. Zora Rusinová, ktorá otvárala sprievodnú výstavu Ad Laudem Artificis (na chválu tvorcu) a kde zazneli tieto slová: „Veď čo je to spiritualita? Vieme vôbec odpovedať na túto otázku? Aké sú jej podoby a kde sú dnes možné hranice tohoto pojmu? Predovšetkým sami v sebe, vo svojom vnútri musíme hľadať silu vzdorovať všetkému, čo nás v súčasnosti pohlcuje a oberá o duchovnú podstatu a schopnosť autenticky žiť. V tomto zmysle sa pred nás stavajú otázky, do akej miery sme podľahli svetu mámivých konzumných predstáv a vytesnili chvíle rozjímania, «vnútorného nazerania» zo svojho každodenného kolobehu. Práve ono totiž zostáva aj jedným z hlavných prostriedkov obrany voči možným ničivým silám, ktoré popri nesporných pozitívach so sebou prináša vedecký pokrok. Pretože vývoj človeka k ľudskosti, znášanlivosti a múdrosti akoby dávno prestal držať krok z rýchlym rozvojom poznania a novými technológiami.
V priebehu dejín sa výtvarné umenie vždy spájalo s náboženským kultom. Dvestoročná éra racionalizmu a pozitivizmu mala však za následok postupné vytlačenie náboženského a kresťanstvom inšpirovaného umenia na okraj umeleckej kultúry a stratu jej významu. Náboženské zobrazenia, ktoré v minulosti formovali prvotnú skúsenosť človeka so svetom (ako napríklad Biblia pauperum), majú na duchovný život súčasného človeka i samotných veriacich neporovnateľne menší vplyv. Tradičná kresťanská symbolika sa akoby vyčerpala a jej významy sa stali nezrozumitelné aj pre mnohých kresťanov. Každá epocha a kultúrny okruh si však vyrába vlastné symboly. Surrrealizmus, abstraktné umenie, ale najmä povojnový vývoj výtvarného umenia otvoril nové možnosti vyjadrenia duchovného v umení.