ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

MajelFeszt2019

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Náboženstvo v umení III.

redaktor: Tóth Jóska 2006-05-29

 

M. Denis - Cesta ku kalvárii

M. Denis - Umučenie na kalvárii

O. Redon - Sv. Ján

J.Ensor - Príchod Krista do Bruselu

V diele Žltý Kristus sa inšpiruje polychrómovanou drevenou sochou, typickým dielom remeselníkov zo 17. storoèia. Požičiava si formy a témy po vzdialených epochách európskej kultúry. V Žltom Kristovi nachádza znekľudňujúcu zmes barbarskej nádhery, katolíckej liturgie, hinduistických túžob a gotickej obraznosti. Umelec sa čiastoène kvôli tomu vracia ku kresťanským motívom, aby zvážil hodnovernosť viery ľudí a aby mohol osvetliť svoje vlastné životné cítenie v symbolickej sústave kresťanskej viery. Vystihuje to aj v autoportréte s glóriou. Snažil sa vyjadriť ľudské pocity a poznanie skutočného života, čím svojim obrazom dodáva ľudský rozmer, a zároveň tak získal nový priestor pre slobodu umelca. Snažil sa skoncovať s pozitivistickým prístupom ku skutočnosti, s jeho stratou zmyslu „pre tajomstvo a záhadnosť úžasného sveta, v ktorom žijeme” Gaugin.


Podobné znaky vo svojom diele nosí Maurice Denis, ktorý skoncuje s impresionistickým a realistickým zobrazovaním a použije plochý, maliarsky spôsob, samozrejme s dotknutím priestoru kresťanských motívov. Vysvetľuje to aj v spise o kresťanskej maľbe: s tým cieľom, aby našiel harmóniu medzi tvarmi a citmi, medzi vnímateľným a nevnímateľným svetom. Možno bol väčším teoretikom ako maliarom, ale aktívne sa podieľal na zrode Gauginovho syntetizmu. Jeho maľba sa vyznačovala silnými štylizačnými rysmi, bola až primitivizujúca .


Ďalším maliarom bol Odilon Redon, ktorého diela sú individuálnym chápaním kresťanského a budhistického sakrálneho sveta so svojou priesvitnou farebnou škálou a hmlistou netelesnatou formou. „Celá moja originalita” píše o sebe Redon, „sa skrýva v tom, že som požičal život človeka žijúceho podľa zákonov pravdepodobnosti nepravdepodobným tvorom. Viditeľnú logiku som postavil (ako to len bolo možné) do služieb neviditeľna. Sugestívne umenie je také vyžarovanie predmetov k oblasti sna, kde smeruje aj myslenie. Toto sugestívne umenie je hudba hýbajúca sa s úplne slobodnými pocitmi a také je aj moje umenie. S kombináciou k sebe sa približujúcimi pretransformovanými prvkami- formami, ktoré nemajú žiadny spoločný vzťah, iba spoločnú logiku. Chcem takú žiaru, ktorá podmaní nášho ducha a myseľ, ale vyhne sa akejkoľvek analýze. Pravda má dve tváre. Sú stále protikladné a navzájom sa dopíňajú. Vizuálna, konkrétna skutočnosť, bez ktorej každá predstava o abstrakcii zostane iba určitým chvením. Na druhej strane predstava – fantázia, obrovské sféry našich prekvapivých snov, bez ktorých dielo by bolo bezcieľne a bezúčinné.”


James Ensor s obľubou maľoval masky a kostry, ktorými symbolizoval zúfalstvo moderného človeka. V mnohých stránkach predstihol výboje fauvizmu a symbolizmu. Jeho masky sú trpiace, pohoršujúce, bezočivé, kruté a zlomyseľné. Sú stvárnené pastóznymi nánosmi dráždivých, ohnivých farieb, akoby sa kolísavo pohybovali. Jeho fantasticko groteskný symbolizmus je akýmsi vyrovnaním sa so symbolizmom Boscha a Breughela, ktorých Ensor obdivoval. Jeho najznámejší obraz Príchod Krista do Bruselu vyvolal svojho času u belgických divákov podobný odpor ako kedysi Manetov obraz Raňajky v tráve u parížskych divákov. Nekonvenčnosť, satira a mnohé odchýlky od bežných etických a estetických noriem boli v jeho diele pokladané za závadné. Surrealisti a niektorí umelci pohybujúci sa na hraniciach fantázie ho pokladali za svojho predchodcu (Francis Bacon)