ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

SLOVO I.

redaktor: Tóth Jóska 2006-07-04

 

zrodenie-detail1

zrodenie-detail2

zožieranie

zožieranie-detail1

hriech

Tému som uchopil ako voľnú maliarsku interpretáciu piatich rán Ježiša Krista.

1. „Narodenie”
Už od útleho detstva sa pohybujem v spoločnosti, ktorá sa snažila dodržiavať určité princípy týkajúce sa, okrem iných, aj náboženstva - kresťanstva. Samozrejme modliť sa ma museli naučiť moji predkovia, nemal som to zdedené po nich. Myslím si, že dieťa oveľa ľahšie prijíma „kresťanskú tradíciu”, nemá také predsudky, alebo pochybnosti voči cirkvi a kresťanskej spoločnosti ako niektorí dospelí, ktorí už zažili isté sklamania. Je to takmer dokonale úprimné a „čisté stvorenie” bez hriechov. Prostredníctvom Otčenáša sa v ňom narodí „nové stvorenie”, naučí sa takýmto spôsobom komunikovať (nevedome) so svojím Stvoriteľom.
Detským písmom tu poukazujem na vzťah (ak sa dá o nejakom hovoriť?) dieťaťa k Bohu. Snažím sa vytvoriť dojem narodenia sa do svetla, aj keď len ešte ani nie tak „nastálo“ (to až pri znovuzrodení.) Jednalo sa aj o jednoduchosť výrazu - o tzv. „detský výraz“

2. „Zožieranie”
Prirodzene keď človek vyrastie - dospeje, nadobudne určité skúsenosti možno aj sklamania, a tým aj tzv. „ľudské vlastnosti“. Naraz stratí rešpekt voči „svojmu” Bohu a začne sa od neho vzdaľovať. Do popredia sa dostane jeho ľudská bytosť a dokonca začne aj pochybovať o existencii niečoho „nad” - hľadá racionálne vysvetlenia na svoje „vnútorné diania“. Je taký ako Adam, ktorý chcel vyriešiť tajomstvo svojej bytosti, aby naraz mohol byť aj stvorením a aj podobným Bohu. Sám od seba chcel byť takým, akým už prostredníctvom Boha bol. Zápasí v ňom takto priestor Boha a svojho „Ja“, čím sa vnútorne zožiera.
Význam celého obrazu je zakódovaný vo dvojici zápasiacich (možno aj vnútorne) figúr. Je to asi najdynamickejší výjav celého deja.

3. „Hriech”
Ľudská bieda nemá takú híbku, ktorá by sa mohla skryť v našich modlitbách. Človek sám seba povýšil na Boha, už ďalej nemá Pána. Panuje sám ako Boh - Stvoriteľ vo svete zbaveného Boha. Záhada jeho bytia zostáva nevyriešená. Človek stratil svoju bytosť podobnú Bohu, ktorú dostal od Boha. Teraz žije bez základného poslania bez toho, aby bol podobou Božou. Toto je protirečenie nášho bytia, a prameňom každej našej biedy. Pyšné deti Adama sa odvtedy snažia z vlastnej sily napraviť v sebe stratenú Božskú podobu. Ale čím vážnejšie, čím obetavejšie sa usilujú, čím presvedeivejší sa zdá byť úspech, tým bude hlbší rozpor s Bohom. Znetvorená podoba - ktorú formujú na základe Boha svojich predstáv, nevedome čoraz viac nosí znaky Satanovho obrazu.
Zobrazujem symbolické „vlievanie hriechu do svojho tela“, a narušenie vnútornej „štruktúry“. Štvorec - nosný symbol - tu tiež rozoberiem, rozpolím. Doteraz používané telo alebo fragment sa rozplynie vo vnútornej „zakrvavenej“ krajine. Scénu čiastočne dopíňam písmom. („Bocsásd meg“- „Odpusť“).