ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Joseph Beuys

redaktor: Tóth Jóska 2006-07-29

 

Ukrižovanie

Sybila

mastná stolička

Ako vysvetliť obraz mŕtvemu králikovi

Konec 20. storočia

Konec 20. storočia II.

Beuys

Jeho dielo bolo vždy poznačené náboženstvom a to nielen v zmysle metafyzického zamyslenia sa nad bytím človeka a záhadou jeho existencie, ale konkrétne vo svojom mnohostrannom vzťahu k európskemu kresťanskému obrazovému dedičstvu a k podstate náboženskej viery. Všetko má okrem reálnej existencie aj transcendentnú, Beuysova sláva sa však nezakladá na jeho nábožensky motivovaných prácach. Tvoria síce podstatnú časť jeho diela, ale verejnosť ich veľmi nepozná. Staršie prezentácie diela nemali veľký dosah a novšie vyvolali začudovanie. V retrospektívnom pohľade vnášajú do súčasnej tvorby neočakávanú kontinuitu a mnohé, predtým ťažko pochopiteľné, sa stáva logickým.
Kríž na náhrobku Dr. Fritza Niehausa v Büderichu vytvorený v r. 1953 je komplexným symbolom každej roviny. V sakrálnej symbolike, z figurálneho pohľadu, kríž poukazuje so zdvihnutými ramenami na zmŕtvychvstanie a súčasne spája v sebe symboliku života a alchymistický znak pre „živé striebro” – ortuť. Obidva významy sú svojím pôvodom antropomorfné. A tiež aj pologuľa vychádzajúceho slnka, podklad kríža je kozmickým symbolom večne sa obnovujúceho života. Viac významov má aj bronzový slnečný kríž z r. 1947-48. Ukazuje Krista s roztiahnutými rukami voľne visiaceho na kríži bez ramien, pred špirálovito rotujúcim slnkom. „Predimenzovaná koruna z viniča a hrozna je prirovnaním k biblickému výzmamu hroznového viniča a súčasne k Dionýzovi. Apolinická jasnosť, už predtým prenesená na obraz Krista a tu sprítomnená slnkom, sa spája s dionýzovským opojením. Čo sa v mytológii rozdeľovalo, sa tu v znamení novej sily zjednocuje.
Téma piety, len zriedkavo spracovaná v skoršom období, sa výraznejšie zjavuje až v neskorších prácach železná Pieta, 1951. Motív sa zjavuje aj v kresbe „Strážkyňa spánku” z r. 1951, ktorá vznikla ako jeden z návrhov na náhrobok. Téma je poľudštená a zároveň monumentalizuje smútok a súcit. Dve dievčenské postavy ležia tvárami k zemi. Nad nimi sa skláňa v oblúku postava matky. V akcii „Ako vysvetliť mŕtvemu zajacovi obrazy”, predvedenej v Düsseldorfe r. 1965, prešiel motív piety ďalšiou premenou.V kresbe nahradili Krista dve dievčenské postavy, tu je mŕtvym zajac a umelec sám preberá rolu chrániacej matky.
Spomínaná akcia je asi najpamätnejšou udalosťou, zinscenovanou umelcom. Konala sa 26. novembra v galérii Schmela. V prázdnom priestore, kde bol len loj, drôt a plsť, sedel Beuys tri hodiny s mŕtvym králikom v lone a rozprával mu o umení a jeho zmysle. Umelec mal pritom tvár natretú medom a zlatým prachom. V protiklade s dynamickým a skupinovým trendom happeningu predostrel Beuys svojou akciou individuálnejší, intímnejší a väčšmi zvnútornený obraz. Usiloval sa tak nájsť odpoveď na otázky, čo znamená čas a či je v súčasnom svete potrebné umenie.
Ukrižovanie je montáž z r. 1962/63, ktorá zjednocuje nepotrebné a bezcenné predmety rôzneho pôvodu so snahou o rekonštrukciu súvislostí samého ukrižovania. Na zvislom ramene kríža je namiesto Krista špagátom a drôtom priviazaný jeho fragment, hnedočerveno namaľovaný na papier. Žiara fragmentu dopadá ako posolstvo na antropomorfné flaše, ktoré akoby boli naplnené substanciou života, asociujúc krv alebo biblickú živú vodu.
Beuysove akcie sú komplexné. Jeho akcia „Šéf” bola predvedená v Berlíne r. 1964. Beuys osem hodín ležal vedľa luku a dvoch tyčí, zabalených do filcu, zavinutý do filcovej deky v prázdnej miestnosti. Role zodpovedajú scénickým obrazom z predchádzajúcich rokov, ktorých rolu autor, teraz sám zavinutý, prevzal a varioval. Os jeho role tvorili príznačným spôsobom zase dva mŕtve zajace. Neartikulované zvuky zosilnené reproduktormi, ktoré Beuys vydával dýchaním a pohybom, boli jedinou známkou života. Šéf je veľký, všadeprítomný a predsa nedostupný. Zjavná je paralela s Brechtovým „Čakaním na Godota”, Bennsovým „Hlasom za závesom” a Bergmanovým „Mlčaním”. Scéna provokuje rozmýšľanie o nedotknuteľnej, mlčiacej ale trvalej prítomnosti Pána.
V akcii „Celtic” predvedenej cez Veľkonočné sviatky v pondelok po Kvetnej nedeli vo švajčiarskom Bazileji r. 1971, využil Beuys poznatky z prvého predvedenia v Edinburghu v r.1970. Na zaeiatku Beuys umyl siedmym návštevníkom nohy. Sám ako centrálna postava začal zbierať na podnos na stene visiace kusy želatíny, hádzal ich na seba, potom vstúpil do vane a nechal sa polial vodou. Autor tým napodobňoval Krista, umývanie nôh pred Poslednou večerou, baránok, ktorý berie na seba viny celého sveta, krst v Jordáne. Všetko akty pokory v diele spásy. Beuysova stará plastická téma o obeti a vykúpení tu vystupuje v novej, rituálnej forme. Tak ako v „šéfovi” aj tu je úeinkujúci autor sám formou a aj nástrojom, ktorý používa
Veta „Ukáž svoju ranu” je ústredným motívom jednej z najväeších plastických priestorových inštalácií, aké Beuys kedysi vytvoril. Výrazne pôsobivým spôsobom interpretuje silu utrpenia. Zóna smrti a zóna energetickosti sa dostávajú do konfliktu. Pod dvomi márami akoby sa v dvoch plechovkách od oleja zhromaždovala, tak povediac rozliata substancia sily, a cez reagenčnú fľašu sa prefiltrovala do konzervačných pohárov. V blízkosti diváka sú opreté vidly a vidlice, symbolika politického hesla o pretrvávajúcom boji. Na čiernych tabuliach nad márami zjavujúci sa nápis „Ukáž svoju ranu” zvýrazní nenásilnú silu smrti a dáva dôraz utrpeniu. Existujú scény, v ktorých Beuys zopakoval skutky Krista ako svoje. Aj signačná pečať spája jeho meno so znakom kríža. ťažko posúdiť, čo núti umelca preberať črty a výzor Krista. Na Krista v každom človeku poukazuje aj Biblia. Umelec využíva prostriedky a narába s materiálom, aby vystihol zodpovedajúci a pre neho nevyhnutný výraz. Ak pokladá vlastnú osobu za dôležitú, nasadzuje ju ako materiál, alebo prostriedok. Umelecký postup bez senzácie. Jeho dielo ho vyzdvihuje ako tvorcu nad existenciu účinkujúceho.
Beuysove posolstvo smerovalo k nasledujúcej téze: umelec je individualita, akýsi novodobý šaman. Beuys na tejto sebaštylizácii, ktorá pramení v zážitku jeho zostrelenia počas druhej svetovej vojny a záchrane tatárskymi nomádmi, nebránil. Šaman-umelec, by mal podľa Beuysa prostredníctvom umenia – ovplyvniť vonkajší svet, a to v zmysle duchovnej regenerácie.