ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Jackson Pollock-Žiarivé oči

redaktor: Tóth Jóska 2006-09-14

 

Pollock v akcii

Kompozícia č.16

Pollock v akcii 2

Jackson Pollock

Mural-19

Pollock

Hoci je obraz na prvý pohľad jednoplánový, dvojdimenzionálny, bez priestoru, bez zákonov perspektívy, nonfigurálny, predsa sa v ňom vďaka farebným kontrastom a hry pozitívnych a negatívnych foriem otvára priestor, vytvára hĺbka a je badateľné vrstvenie sa dimenzii. Pri obraze nie je určený uhol pohľadu, nerozlišuje sa hore a dole.

Obraz silne expresívneho charakteru v pozorovateľovi vytvára ambivalentné pocity strachu z nekonečnosti a úžas z nepochopiteľných a necítiteľných, nevnímateľných vzdialeností. Súvislosti sú pre nás nepriehľadné, vesmír sa zdá byť veľký, chaotický, náhodný, ale predsa veríme a predpokladáme jej exaktnú logickosť. V obraze Jacksona Pollocka na prvý pohľad vládne tiež chaos, náhodilosť, nerozhodnosť, ale v skutočnosti je to vyjadrenie jeho vnútorného obrazu. Podstatou jeho diela je bezprostredné dramatické vyjadrenie svojho duševného a náladového stavu a podvedomých predstáv. Psychologický automatizmus, ktorý vládne pri tvorbe jeho obrazov je určitým spôsobom vyjadrenia svojho vnútra, svojho podvedomia, pocitov a je to momentálna duševná reflexia na vonkajšie vnemy, vplyvy. Samotný obraz, produkt, fyzicky uchopiteľný predmet je len spomienkou času, spomienkou reflexií na hromadu na seba nadväzujúcich momentov, konkrétneho času, konkrétneho priestoru, atmosféry, videný cez fiktívny filter nazvaným Jacksonom Pollockom.

Je to filter, ktorý zafarbí okolnosti chuťou a rázom Pollocka.

V jeho dielach sú badateľné črty podobné tvorivého procesu severoamerických indiánov. Pri tvorbe sa tiež dostal do určitého bezvedomia, extázy. „Keď som vo vnútri obraze, neuvedomujem si, čo robím.” .

Jackson Pollock vytvoril svojský štýl maľby, je zakladateľom umeleckého slohu dripping art. Samotný proces vytvárania obrazu je súčasťou vzniknutého diela. Pri tvorbe používa silné gestá, teatrálne pohyby, vzniká priamy úzky kontakt medzi jeho telom a dielom.

„Moja maľba nevzniká na stojane. Zriedkakedy sa stane, že napnem plátno, skôr než začnem maľovať. Radšej ho pripnem na stenu alebo na zem. Lepšie sa mi pracuje na zemi. Cítim sa tak bližšie k maľbe, akoby som bol jej súčasťou, lebo môžem chodiť okolo nej, pracovať zo všetkých štyroch strán a doslova vkročiť do nej. “

V maľbe Jacksona Pollocka plátno nie je len povrch na ktoré sa nanášajú tvary, ktorých logiku a zmysel poznáme. Ale plátno je tu manipulovaný povrch, ktorý umelec vytvoril vplyvom gesta, ktoré gesto je nositeľom myšlienok, sily a vôle. Tieto hodnoty umelec neodvodzuje od očakávania pozorovateľa, ale oslobodzuje ich pre samotnú existenciu diela. Pollock vo svojich dielach prekročí tradičné koncepcie vytvárania priestoru a foriem. Svojským rukopisom, hrubými ťahmi štetca, energickými, ráznymi a impulzívnymi gestami vytvára dielo. Samotné gesto obsahuje a dáva zmysel koncepcie. Pozornosť sa presmeruje z maľovaného predmetu na osobu maliara. Dôležitejší je samotný akt maľovania, ako vzniknutý obraz. Vyjadrenie je v procese maľby, nie v maľbe.

„Nezaujímala nás natoľko remeselná zručnosť ani hotový produkt ako to, čo maľovanie porobí s maliarom. To bola tá vec, o ktorej za oných čias všetci hovorili dostať zo seba svoje ja, dostať ho na plátno. Práve preto bola abstrakcia taká vychytená, bolo to samé ja. Viem, že vašej generácii, ktorá neverí na „ja“, ktorá si myslí, že „ja“ je iba spoločenským konštruktom, práve tak ako neveríte, že jestvujú spisovatelia, ale iba texty, ktoré sa píšu samy a môžu znamenať čokoľvek na svete, sa to všetko iste zdá veľmi naivné.“ (John Updike: Hľadaj moju tvár)

Silný, dramatický, prudký, maliarsky výraz Pollocka sa do obrazu premieta pomocou labyrint čiar, špirál, rôznych farebných vírov, ktorých hĺbka je skôr cítiteľná ako viditeľná. Na obraze je badateľný neustály pohyb, dynamika, tanec, akcia, spiritualizmus, sklz, zhustenie a rednutie, pokrytie a odkrytie. Obraz je všade rovnako impulzívny a rušný, pozorovateľ nemá možnosť si pohľadom oddýchnuť. Napriek tomu že dielo neobsahuje konkrétne tvary, ktorých plasticita by bola vyjadriteľná pomocou svetla, je tu zastúpená dosť významná hra svetla a tieňa vyjadrená pomocou farieb. Bledé tóny sa dostávajú do popredia, a tmavé vytvárajú hĺbku. Tento kontrast spôsobuje pocit priestorovosti a tvorí stálu vibráciu. Pollock používa málo farieb, na obraze je dominantná čierna a biela. Miestami sa objavuje žltá, tenké červené linky a modré fľaky. Farba dostáva svoju intenzitu vďaka silných kontrastov. Pozorovateľ má možnosť pohľadom sprevádzať možné cesty procesu vytvárania diela.