ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

István Medgyaszay 2.

redaktor: skitzz 2006-11-26

 

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

13

16

MEDGYASZAY ISTVÁN: UMELECKÉ RIEŠENIA ŽELEZOBETÓNOVEJ ARCHITEKTÚRY

I.časť
(preklad: Gabriel Gyenes)

Vždy, keď vzdelanie ľudstva prekračuje ďalšiu hranicu svojich možností, sa prejavuje nekonečný kmit života, neustála obroda. Práve tieto obdobia našich dejín poskytujú úrodnú pôdu pre vznik skutočne prevratných, veľkých diel architektúry. Tieto diela v sebe navždy uchovávajú medzníky ľudskej evolúcie, a pripomínajú nám ich, ako trpezliví učitelia svojim márnivým žiakom. Toto posolstvo, ukrité v balvanoch žuli je tajuplné, ale naznačuje vyspelosť vtedajšieho človeka, vždy meniaci sa vzťah medzi ľudstvom a nekonečnom, jedným slovom: dobový svetonázor.
Toto je prameň a určujúca sila všedobého umenia. Je zdrojom poznatkov aj pre architektúru. Prejav tohto poznania je práve v tomto umení najbezprostrednejší, pretože architektúra predstavuje úlohu a vyžaduje nároky. Pátrajme preto ďalej po týchto informáciach, ktoré tvoria a riadia architektúru. Je to tvorba, ktorá pochopí typické sily, ďalej tá umelecká schopnosť, ktorá dokáže toto pochopenie esteticky stvárniť a vyjadriť. Svetonázor, poznanie a umelecká schopnosť stvárnenia sú duševné sily človeka pri tvorbe diela. Určujúce vplyvy podnebia a zemepisnej polohy vychádzajú zo vzťahov našej Zeme. Z hľadiska diela sú tieto faktory vonkajšie.
Vnútornými faktormi sú chemické a fyzické vlastnosti materiálov danej doby, ich pevnosť, tvarovateľnosť a trvácnosť. Takto vytvára naša duša spolu s podmienkami nášho života architektúry veľkých dôb. Toto je ale iba zrod. Život a kvalita architektúry sa prejavý až v tých estetických vplyvoch, ktorými pôsobí na svoju dobu. Pri stretnutí s umeleckým stvárnením prírodných síl a zákonitostí sme dojatí. Z odborného hľadiska interakcia ľudstva a veľkého diela zosilňuje a zovšeobecňuje v diele ukryté myšlienky a názory. V ceste architektúry budúcnosti je ešte jedna veľká prekážka: naše zmyslové vnímanie. Počas tisícročí si zvyklo na formy doteraz prevládajúceho materiálu: kameňa s jeho jednoduchou a malou pevnosťou. Pevnosť kameňa je nám známa, vieme ju hodnotiť a precítiť. V betóne a železe ukryté päť až stokrát väčšie sily si ešte neuvedomujeme. Z toho vyplíva, že štíhle ale pevné nové železobetónové konštrukcie v nás nevyvolávajú tak potrebný pocit bezpečia, ako desaťkrát mohutnejšie ale slabšie kamenné. Len málo ľudí z nás vidí, a z pokusov vie, že akej obrovskej námahe dokáže odolávať tento nový materiál. Po dvadsaťročnej práci už, do istej miery precítime tieto materiály a v nich pracujúce sily. Jednotlivé, naozaj dobre a pekne stvárnené diela z tohoto materiálu, so štíhlejšími proporciami, ale takou istou alebo možno až väčšou pevnosťou, ako z iných materiálov, pokladáme za monumentálne a pekné. Podobným javom prešla aj architektúra starých Rimanov. Práve ich prínosom do architektúry bola klenba. Poznali, na rozdiel od Grékov, pôsobenie bočných síl, ale ešte to nemali „precítené“.
Ľudstvo potrebovalo tisíc rokov, kým sa naučilo „preciťovať“ tieto sily a našlo svoje vyjadrovacie formy v románskom a gotickom umení. Potrebujeme teda veľa času, kým naše nové materiály a ich vlastnosti sa dokonale infiltrujú medzi naše, už dobre známe, a všetkým ľuďom budú také známe a samozrejmé, ako ich tvorcom.