ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Transcendentné na Slovensku

redaktor: Tóth Jóska 2006-11-28

 

V.Hložník-Mozaika

Rudavský-Vierozvästovia

Rudavský-Kaplnka

Sadovská-Sv.Šebastián

Superstart

Superstart-Detail1

Superstart-Detail2

Po páde socializmu stojí Slovensko pred novou érou. Po rokoch prevládajúceho racionalistického nazerania na svet a systematickej sekularizácie sa oslabujú transcendentné tendencie v umení, jednoznačnejšie inšpirované židovsko - kresťanskou náboženskou orientáciou. Objavujú sa také diela, ktorých význam nie je možné bližšie určiť a nestotožňujú sa s tradičnými kresťanskými myšlienkami. Iba v najširšom význame slova ich môžeme označiť ako transcendentné alebo duchovné, ale nie ako náboženské resp. kresťanské. Transcendentné a duchovné v umení nevychádza už len z určitej religiozity, ale nesie so sebou aj niektoré prvky skepsy, resp. ateizmu (napríklad odmietanie viery v osobného boha). Postmoderná doba sa síce prejavuje zvýšenou iracionalitou a novou religiozitou, ktorá však neznamená návrat k tradičným náboženstvám. Formuje sa nová spiritualita náboženského synkretizmu spájajúceho prvky tradičných monoteistických náboženstiev s náboženstvami ďalekého východu (budhizmom, zen-budhizmom, hinduizmom), napríklad New Age. Všetky tieto tri základné duchovné smerovania – tradičná židovsko-kresťanská náboženská orientácia, vplyv synkretických náboženstiev alebo duchovných praktík ďalekého východu ako aj duchovná orientácia bez výraznejšej bližšie špecifikovateľnej náboženskej reflexie, ba aj úplná rezignácia na duchovno – prezentujú rôzny stupeň reflektovania transcendentného prvku v dielach aktuálneho výtvarného umenia na Slovensku.
Kresťanskou tematikou sa zaoberá dielo Vincenta Hložníka. V grafických cykloch (Apokalypsa), maľbách a ilustráciách (Dante, Božská komédia) venuje sa existencionálnym otázkam ľudstva. Julián Filo a Veronika Rónaiová overujú možnosti a schopnosť realizmu vyjadriť transcendentnú, kresťanstvom formovanú myšlienku cez problematiku človeka a jeho ľudského údelu vo svete. K najvýznamnejším autorom tejto orientácie patrí Alexander Trizuljak. Známe sú jeho koncepty riešenia liturgického priestoru prostredníctvom plastík. Maliari a monumentalisti Ladislav Záborský a Mikuláš Klimčák sú reprezentanti tvorby, v ktorej využívajú tradičnú kresťanskú ikonografiu a výtvarný jazyk. V súčasnej dobe sa viacerí umelci programovo venujú zobrazeniu transcendentnej myšlienky a využívajú pri tom tradičné ikonografické motívy.
Tvorba Vladimíra Kompánka a Andreja Rudavského sa pohybuje niekde medzi kategóriou transcendentného a náboženského umenia. Transcendentné sa u nich prejavuje v ľudovej mytológii stavenej s kresťanskou tradíciou do archetypálneho znaku. Tak vznikajú jeho penáty, zvoničky, madony. Antropomorfizované Rudavského kaplnky stoja ako ľudské figúry – architektúry na rozhraní prírodno-živočíšneho a duchovného sveta.
Anjeli Márie Rudavskej nezdobia chrámy, kaplnky a interiéry, ani nemajú na krídlach žiadne symboly. Sú pevne spojení s prírodou. Zobrazujú vtáka, starozákonného orla, ktorý s odstupom času berie na seba pobobu človeka, ženy, matky, Madony. Autorkini anjeli sú diskrétni a cudní – vážni. Márii Rudavskej nejde o dekoráciu. Jej anjeli nie sú rozprávkové bytosti ani abstraktné symboly, aj keď nesú svoj osobitý výtvarný rukopis.
Archetypálno – rustikálnu monumentálnu formu blízku ľudovej plastike a hľadanie pratvaru ako výrazu dialógu medzi duchom a hmotou nachádzame v diele Rudolfa Uhra. Jeho plastika Vertikály i plastika pre átrium krematória v Bratislave svedčia o duchovnom podtexte jeho diela.
Spravidla sa transcendentné resp. duchovné v umení prejavuje bez zjavnej náboženskej reflexie. Možno tam však vytušiť spolupatričnosť so židovsko - kresťanskou náboženskou a kultúrnou tradíciou. Vzťahuje sa to najmä na generáciu dnešných štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, na ktorú vo veľkej miere vplývalo konceptuálne umenie. Medzi nich patrí napríklad obdivovateľ zenu Marián Mudroch, ktorý sa vo svojich monochrómnych grafikách pokúša vystihnúť podstatné ako výsledok svojej sebareflexie i reflexie sveta prírody. Ďalším predstaviteľom tejto generácie je Dezider Tóth (neskôr Monogamista T. D.). Z jeho diel vyžaruje citlivosť, intelekt a vtip a pritom aj dôstojná vážnosť. Daniel Fischer je racionálny a citlivý typ výtvarníka, ktorý vníma nutnosť vertikálnej dimenzie človeka a duchovné hľadá v prírode. Nemôžeme zabudnúť ani na Vladimíra Havrillu, ktorého charakterizuje farebnosť jeho magického sveta zvláštnych bytostí. O existenčných otázkach ľudstva, o jeho zrode, živote a zániku uvažuje Rudolf Sikora.
Diela lyrickej abstrakcie a štrukturálnej maľby nám sprostredkúvajú aj špecifické stavy transcendentného sveta. Pastely Jiřího Valocha z posledného obdobia navádzajú k úvahám a meditácii a pôsobia ako zhmotnené vyjadrenie duchovného sveta. Plochy obrazov Alojza Klima a objekty Milana Dobeša vyjadrujú tiež metafyzické obsahy. Existuje aj skupina mladých umelcov, ktorí odzrkadľujú duchovnú situáciu postmodernej kultúry, jej sklon k iracionalite, všeobecnej skepse a novej duchovnosti. Motívy z tradičnej kresťanskej náboženskej ikonografie používajú v ironickom významovom posune, formou výsmechu (Simona Bubánová, Ladislav Teren, Jozef Šramka, Karol Weisslechner...).
Kresťanskej ikonografiou a sakrálnym umením sa zaoberá aj dielo Doroty Sadovskej.(1974) Maliarka v posledných rokoch spracúva prevažne problematiku telesnosti v monochrómnych maľbách svätcov. Do sakrálneho sveta ich posúva pomocou atribútov.
V minulom roku Česká a Slovenská republika na benátskom Bienále predstavovali jeden spoločný projekt. Ich spoločným dielom bol tzv.Superstart, kúrátorovaný Michalom Kolečkom. V oficiálnom popise inštalácie bolo uvedené, že dominantu tvorí centrálne umiestnená figúra na kruhoch v pozícii ukrižovaného Krista. Je spustená z „hviezdnatého“ neba, pričom druhú časť tvorí ozvučená videoprojekcia so záznamom fandiaceho publika. Publicista a výtvarný kritik Jan Paul píše: V rámci čitateľnosti ideového východiska, ktorým bol podľa autorov fakt, že dochádza k náboženskému uctievaniu športových hviezd a šport ako taký sa svojím spôsobom stáva novou formou náboženstva, je nutné povedať, že projekt, nie je presvedčivý...Dominantu totiž netvorí „figúra” umiestňená na kruhoch v pozícii ukrižovaného Krista, ale sám Kristus, čo je podľa mňa zásadný rozpor,ktorý celú inštaláciu znedôverihodňuje a posúva do roviny obyčajnej formálnej provokácie.
Klenba spoločného česko-slovenského pavilónu pripomína oblohu posiatu hviezdami. Videoprojekcie na stenách premietajú davy športových fanúšikov, ktorých z letargie preberá len blížiaca sa šanca. V tomto prípade však pozornosť upútavala plastika Ukrižovaného, Ježiš nevisí na kríži, ale na kruhoch, známom náradí z gymnastických súťaží. Na sebe má gymnastický dres. Vykupiteľ sa tak ocitol medzi vášnivým davom. Autori sa vyjadrili, že zobrazujú masovú kultúru a jej hrdinov a obetných baranov. „Na kruhoch je skrižovaný – veľký občan K. a euforický rev zhromaždených. Mäsožravé publikum sa vždy teší na každý kus špeku.
Je veľmi zložité vysledovať stopy duchovného v súčasnom slovenskom výtvarnom umení. Vyžaduje si to oboznámiť sa s umeleckými programami a filozofiou tvorby umelcov, ktorí sa často diametrálne odlišujú spôsobom vyjadrovania sa. Pri skúmaní príčin vedomej či nevedomej vnútornej potreby odrážať transcendentné v tvorbe to znamená vstúpiť do samotného vnútra, do duše umelca. Hĺbka preniknutia niektorých osobností do transcendentného sveta našla príslušnú výrazovú formu a ich tvorba by si zaslúžila samostatný rozbor. Táto téma si vyžaduje systematický výskum, ktorý je časovo veľmi náročný. Je to veľmi vážna téma a pri jej výskume je nutné poznať povahu i duchovný svet autora.