ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Barokové umenie III.

redaktor: skitzz 2006-12-03

 

Falconet: Peter Veľký
Trnavský jezuitský kostol
Iluzionizmus, skut.výška tejto kupoly: 40c,
Velazquez:Dvorné dámy
Iluzionizmus

Predstavy a posmrtnom živote


Otázka posmrtného života je tajuplnou otázkou. Vývoj tejto problematiky, rôzne výklady, predstavy, hľadanie odpovede sa môže považovať za základy mnohých kultov, civilizácií. Kresťanská cirkev má ustálený názor na to, čo sa stane s človekom po smrti. Ale konkrétna predstava sa mení podľa svetonázoru doby, či jednotlivca. Podľa toho, aké hodnoty sa uznávajú, aká filozofia prevláda. Každá doba, každý autor, jednotlivec uprednostňuje iné názory.
Napríklad peklo. Stredoveký človek si ho predstavuje iným spôsobom, on sa bojí posmrtného života, lebo je určený na odsúdenie, nie na vykúpenie. Dante Alighieri na začiatku renesancie vo svojom diele predstavuje určité hodnoty, ohľady, podľa čoho sa človek súdi. Barokový človek, ktorý je už menej ovplyvniteľný, ktorý je vzdelanejší, ktorý je už ovplyvnený aj renesanciou sa smrti bojí, ale nebojí sa pekla, verí vo vykúpení, v živote na nebesiach.
Tento rozdiel sa prejavuje aj napríklad v zobrazovaní Ježiša Krista: v baroku sa už neobjavuje v roli hrôzu vzbudzujúceho sudcu, ale skôr ako Vykupiteľ. Síce ľudia boli pripútaní k cirkvi, už nemali hrôzu z neúprosnosti Boha. Počas renesancie sa naučili chápať seba samého ako samostatnú individualitu.
Ďalším zaujímavým rozdielom je zobrazovanie ľudského tela. Človek neznamená už iba dušu, ale znázorňuje sa aj telo. V stredovekom umení telo je strnulé, tváre nevyjadrujú žiadnu radosť, iba istú askézu. Barok človeka vníma iným spôsobom, zobrazuje živých ľudí.
Nevedno, či je to vplyv renesancie, alebo sa to sformovalo z dôvodu, že umenie je teatrálne a musí presviedčať.
Majú svoje telo, pocity. Sú reálni niekedy až natoľko, že sa do umenia vkráda aj istá zmyslovosť. Veľmi jednoznačne sa to dá pochopiť napríklad v porovnaní zobrazovania stredovekého a barokového človeka.
Stredoveké umenie vnímalo človeka ako dušu. Pri zobrazovaní tela sa zamierili na tvár, telo bolo strnulé, pôsobilo staticky, bez náznakov pohybu. Jediná možnosť prejavovania sa umelcov bolo vo vypracovaní ošatenia postáv.
Barokový umelec vníma človeka ako jednotu duše a tela. Telesné formy, bujnosť sa tiež prejavujú. Dielo Berniniho Extáza svätej Terézie tiež predstavuje tento ideál. Zobrazuje sa žena v pohybe, ktorá je pekná, ktorá vyjadruje pocity. Telo sa stáva dôležitým.
Táto charakteristika však nie je platná na zobrazovanie Panny Márie. Mariánsky kult sa vytvoril v období stredoveku a silne pretrvával dlhé stáročie v celej Európe, aj na území Slovenska. Panna Mária mala dôležitú úlohu, mnohokrát sa stala patrónkou národov, štátov. Jej obraz sa zmenil od obdobia stredoveku značne. Z Bohorodičky sa stala matka, ktorá nie je prísna, ale prejavuje pocity, šťastie, smútok, strach... Na jej zobrazovanie je charakteristické, že stále zachováva však svoj majestátny charakter. Aj keď sa zmenilo jej zobrazovanie, stále zachováva dojem nedotknuteľnej bytosti, stále ostáva zahalená, jej telo nie je také dôležité.

Autor: Kinga Václavová

Murillo
Caravaggio
Bernini: Extáza sv.Terezy
Tiepolo
Vermeer