ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Barok na území Slovenska

redaktor: skitzz 2006-12-10

 

1
2
3
4
5

Každá krajina transformovala barokové hnutie podľa vlastných predstáv, podľa miestnych pomerov a požiadaviek. V niektorých krajinách barok prevládol a stal sa silným prúdom umeleckým, kultúrnym aj politickým, v niektorých ďalších krajinách sa stotožňoval s absolutistickou mocou pánov (Francúzsko) a preto, lebo tam bola silná vrstva občianstva sa veľmi nepresadil.
Na územie Slovenska barokové umenie prenikalo po oslobodení tureckého ohrozenia, ale presadzoval sa tu veľmi ťažko. Cítiť to najmä na dlhom prechodnom a rannom období slohu, v pomalom prenikaní a udomácňovaní nových tvorivých ideí.
Najvýhodnejšie podmienky na prijímanie barokového slohu sa vytvorili na západnom Slovensku. Na základe inšpirácií, ktoré pochádzali z Viedne, strediskami umeleckej činnosti sa stali Bratislava a Trnava.
Kresťanská cirkev presne určila základné usporiadanie a tvaroslovie kostola. Požiadavkou bolo zosúladiť vonkajší priestor a utváranie vnútorných priestorov. Zdanie pohybu architekti dosahovali rôznymi prostriedkami architektonickej kompozície, zvlnením obvodovej steny, alebo pôdorysom oválneho tvaru kostola.
Jednoduchý človek mal zvláštnu situáciu na území Slovenska. Bol preháňaný historickými udalosťami obdobia, ohrozený Turcami, bol reformovaný, „protireformovaný“, bol súčasťou oslobodenia od Tureckého ohrozenia, bol súčasťou bojov o politickú moc medzi kráľmi a Habsburgovskou dynastiou.
Koncom 18. storočia prejavili oňho záujem tri svetské cirkvi, ktoré sa Tolerančným patentom (17781) stali uznávanými na tomto území.
V týchto podmienkach potrebovali ľudia nové hodnoty, nové ideály. Koncepcia Regnum Marianum, už spomínaný kult Panny Márie bol obnovený v tomto období Petrom Pázmányom a Jurajom Selepčénim na základe dávnych historických svätoštefánskych legiend. Baroková ikonografická téma, zobrazujúca sv. Štefana ako odovzdáva (a tým aj korunuje) kráľovské insígnie Panne Márii. Na túto tradíciu nadväzovali aj mnohí ostatní panovníci, ako Matej Korvín, Ferdinand II., Ferdinand III., aj Leopold I.
Takáto koncepcia bola schopná v sebe zahŕňať mnohé idey, a to spojenie svetskej moci a cirkvi, myšlienka národnej identity, začlenenia krajiny do európskej jednoty. Týmto spôsobom vyjadrovala požiadavky každej vrstvy, preto ju prijímali aj šľachtici, aj panovník, aj prostí ľudia. Jediným problémom bola evanjelická cirkev, ktorá neuznávala tento kult, ale na území Slovenska bolo ťažké bojovať proti starým tradíciám už dávnejšie existujúceho kultu.
Trnavská synoda v r. 1611 určila Mariánske sviatky za oficiálne sviatky. Pútnické miesta mariánskeho kultu boli Bratislava, Skalica, Trnava, Šaštín, Levoča, Staré Hory, Nitra, Rajecká Lesná, Lutina, Košice, Stropkov, Gaboltov, Višňové, Radvaň, Prievidza.
Koncepcia Regnum Marianum sa prejavovala v architektúre tým, že sa začali stavať pútnické miesta, začal sa istý rozmach.
V umení sa prejavovalo sochami a obrazmi, ktoré hľadali inšpiráciu v byzantskom umení.
Koncepcia Regnum Marianum a praktické uctievanie Panny Márie v jej rozmanitých prototypoch a podobách azda najvýstižnejšie vyjadrovalo formy barokovej zbožnosti v Mariánskom kráľovstve, ktorá nachádzala svoj výraz aj v christologickej ikonografii, v uctievaní Eucharistie, sv. Trojice, v celom panteóne rádových, charitatívnych svätcov, pomocníkov, morových svätcov, martýrov a mučeníkov.