ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Barokové umenie 5.

redaktor: skitzz 2006-12-21

 


Sala terena
Donner
Sala terena
Sala terena
Kalvaria, Banska Stiavnica


Kontakt človeka s prírodou


V období baroka sa architektúra a urbanizmus začali venovať novému médiu, prírode, ktoré prechádzajúce slohy po dlhé stáročia buď zanedbávali, alebo sa o to nestarali v takej miere, ako barok. Zaujímavým charakteristickým znakom je ich potreba kontaktu človeka s prírodou. Vytvárali sa plány a návrhy, ako usporiadať mestá, zakladali sa parky, vytvorila sa potreba zvýšiť množstvo zelene v životnom prostredí. Architektúra sa stala súčasťou prírody, okolia. Budovy sa formovali takým spôsobom, aby sa v čo najväčšej miere zachovával kontakt medzi exteriérom a interiérom, aby sa človek najjednoduchšie dostal napríklad do záhrady. Na to slúžili aj nové typologické dispozičné prvky zámkov, kaštieľov, tzv. saly terreny, ktoré mali za úlohu zabezpečiť tento kontakt. Ďalším významným príkladom tendencie včleniť architektúru do prírody, je baroková kalvária v Banskej Štiavnici, ktorá sa prispôsobuje okoliu-vrchu a stáva sa organickou súčasťou prírody, pričom putujúci zažíva jedinečný zážitok krížovej cesty.
Táto úcta k prírode sa neobjavuje iba v architektúre, ale aj vo výtvarnom umení. Zobrazuje sa príroda, ako organická súčasť ľudského života. Prejavuje sa to aj v tvorbe Georga Rafaela Donnera, ktorý v zmysle tohto umeleckého názoru, vo svojom diele Sv. Martin a žobrák sa odvážil postaviť zviera do kompozične dôležitého bodu.
Donner zmenil ikonograficky ustálený obraz svätca, predstavoval ho z nového zorného uhla. Pôvodný rímsky vojak sa zmenil na barokového šľachtica. Bolo to vlastne gesto, stvárnenie svojho mecenáša, Imricha Eszterházyho. Zaujímavosťou je v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami už spomínaná dominantná poloha zvieraťa. Dielo bolo pôvodne umiestnené na hlavnom oltári Dómu Sv. Martina v Bratislave, až neskôr sa premiestnilo na jeden z vedľajších oltárov. Bola to pokroková idea baroku. Napríklad stredoveké umenie by si nebolo nedovoľovalo, aby tvor, ktorý má podľa neho menšiu hodnotu ako človek, bol umiestnený na hlavnom oltári a týmto spôsobom nezaslúžene zdôraznený.
Téma sv. Martina a žobráka vôbec nebola ojedinelá v stredoeurópskom sochárstve a umení, sv. Martin bol totiž veľmi obľúbeným svätcom v Uhorsku, ktorému boli zasvätené mnohé kostoly. Máme isté informácie o ďalších dielach: Donnerov Sv. Martin v Bratislave mal svojho predchodcu, ktorý sa ale nezachoval. Ďalším príkladom bol Sv.Martin sochára Johanna Schwanthalera, ktorý sa nachádzal pri bráne cintorína pri Dóme sv. Martina v Bratislave a pochádzal z roku 1698. Donner mal aj svojich následníkov: Reiter: Sv. Martin – výjav nezachovaného oltára v Špisskej Kapitule.

Barokové umenie predstavuje zaujímavú epochu vo vývoji kultúry. Poslednýkrát sa niektorá sila v ľudských a európskych dejinách snažila o to, aby vrátila naspäť jednotu a dominanciu cirkvi a zrušila vplyvy, ktoré pôsobili protikladným smerom. Táto snaha bola ale odsúdená na neúspech, pretože sa už nemohli zastaviť vplyvy nového myslenia občianstva. Barokový sloh je vyjadrovaním týchto spoločenských a duchovných sporov.
Zaujímavý je názor, podľa ktorého napriek všetkým technickým a tvaroslovným výdobytkom (napr. v hudbe, vo výtvarnom umení), barok nerešpektuje smery ľudského vývoja, nie je v súlade rozvojom myslenia. Bojoval totiž proti novým hnutiam a chcel udržať ním určený smer rozvoja . Táto skutočnosť je podľa tohto názoru dôvodom, že dnes sa už nemôže stať inšpiračným zdrojom a mať také prínosy do svetonázoru, do celkovej filozofie, aby sa k nemu dnešný človek obracal pre radu, myšlienky, ako napríklad k renesancii alebo k antike.
Je to otázka, na ktorú sa vytvorili odlišné názory, podľa toho, kto akým spôsobom, v akej miere zachytil podstatu tohto slohu. Či ide o súhlas, alebo o kritiku, nemôžeme poprieť, že barokové umenie je dôležitou epochou vo vývoji umení, predstavuje svojské hodnoty a svojou monumentalitou, dynamikou, pátosom a rozmanitosťou dodnes vplýva silným dojmom na pozorovateľa a to aj na dnešného človeka, ktorý už ale uprednostňuje iné hodnoty a nové merítka chovania sa.

Autor: Kinga Václavová