ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Katolícka univerzita

redaktor: skitzz 2007-02-05

 

1


2


3


4


5

Areál Katolíckej univerzity Petra Pázmánya v Piliscsabe

Katolícka univerzita Petra Pázmánya vznikla v roku 1990 po nežnej revolúcii. Novozaložená univerzita k svojej činnosti nevyhnutne potrebovala priestory. Vedenie univerzity sa rozhodlo pre areál bývalého sovietskeho vojenského tábora a objektov kasární. Tento areál sa nachádza vo výnimočnom prostredí údolia vo vrchoch Pilis. Na rekonštrukciu a adaptáciu jednotlivých objektov a výstavbu nových budov pre účely univerzity si vybrali architektonický ateliér Makonu, pracujúcich pod vedením Imre Makovecza, v duchu organickom regionalizme. Výstavbu areálu ovplyvnila aj finančná situácia univerzity, niektoré objekty sa dokončili v rokoch 1995 až 2000, niektoré čakajú na rekonštrukciu až dodnes a napríklad ani riešenie peších komunikácií v areáli nie je ešte celkom domyslené. Skutočný charakter architektonického riešenia však už je čitateľný.

Autori projektu: Ateliér Makona
architekti: Imre Makovecz, József Siklósi, Tibor Bata, László Zsigmond
Interiér: Gábor Mezei
Statika: László Pongor
Realizácia: 1995-2000 Bausystem


Urbanistické riešenie

Univerzitný komplex sa nachádza vo vzdialenosti 24 km od Budapešti pri vrchu Pilis v areáli bývalej sovietskej kasárni, približne na ploche 21 km2, na svažitom teréne. Budovy sa nachádzajú na dvoch stranách svahu. Okolie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť pre svoje jedinečné reliéfne bohatstvo. Tento fakt vnáša v sebe aj isté obmedzenia, museli sa rešpektovať regulatívy a to takým spôsobom, že sa mohli stavať objekty maximálne 3-4 poschodové. V areáli sa nachádzajú cenné staré stromy, ktoré pri navrhovaní architekti rešpektovali.
Hlavný vstup do areálu sa nachádza v smere od dediny. Architektonické riešenie hlavného vstupu pripomína turecké kúpele. Tu sa nachádza recepcia a aj isté administratívne priestory. Jednotlivé objekty areálu sú pomenované po latinsky, podľa svätcov.
Architekti nadväzovali na existujúce budovy, ktoré boli porozhadzované po celom areáli, pavilónové riešenie univerzity teda bolo predurčené. To, že sa na architektonickom stvárnení tohto areálu zdieľalo viacero architektov, hoci v duchu architektonickej tvorby veľmi podobní, viedlo k záverečnej podobe areálu veľmi rozmanitej. Ťažkosti financovania výstavby viedli k istej organicky rastlej adícii hmôt, namiesto zámernej architektonickej, či urbanistickej koncepcie. Takýto spôsob radenia hmôt pripomína vznik stredovekých miest, ktorých architektonické kvality a malebnosť sú dôsledkom iba náhody. Podobný efekt sa vytvára aj v prípade univerzitného komplexu Petra Pázmánya, keď napriek tejto absencie architektonickej koncepcie sa vytvorilo isté čaro areálu, ktoré už ale, treba povedať, bolo podmienené vynikajúcimi prírodnými a estetickými hodnotami okolia.

Architektonické riešenie

Tvaroslovie, v duchu ktorého architekti tvorili, v hlbokej miere nadväzuje na kresťanskú, katolícku symboliku. Pre architektonickú tvorbu Makovecza je charakteristická tvorba na vysokej intelektuálnej úrovni, do ktorej zapája kulisovitosť a bohaté historické pramene postmoderny. V mnohých prípadoch ale, mnohorakosť inšpiračných zdrojov vedie k symbolike a kompozícii veľmi zložitej.
Pri rekonštrukcii Augustinea, Anselmiana a Ambrosiana použil architekt József Siklósi kulisy, ktoré napodobňujú už spomínané tvaroslovie historickej katolíckej cirkvi, reflektuje najmä na typologické prvky gotiky a raného románskeho obdobia. V interiéri nadväzuje na prírodné krásy okolia a kedže sa v blízkosti nachádza kameňolom, v materiálovom riešení interiéru sa snažil použiť kamene z tohto kameňolomu. Žiaľ však finančná situácia univerzity počas výstavby neumožňovala používať takéto drahé materiály, musel teda siahnuť po lacný falzifikát, ktorý sa už počas prevádzky univerzity opotreboval. Vo svojej knihe Imre Makovecz opisuje vznik návrhu katolíckej univerzity takto: „Výstavbu univerzitného areálu sme začali tým, že sme zistili stav existujúcich objektov, ktoré sme po rekonštrukcii mohli použiť na potreby univerzity. Takými boli dnešné Augustineum a Anselmianum, ktoré sa dokončili ako prvé. Navrhovali sme používať kulisové riešenia. Prvky, o ktorých je všeobecne známe, že sú spojené s katolíckou cirkvou, teda typologické prvky raného románskeho obdobia a gotiky. Týmito prostriedkami sa podarilo vytvoriť silný efekt, určiť charakter objektov, riešenie ktorých ale bolo finančne nenáročné.“
Ostatné objekty architekti navrhovali tiež v duchu organickej architektúry, v kultivovanom materiálovom a kompozičnom riešení.
Architektonickou dominantou areálu je dielo Imre Makovecza, Stephaneum, kde sa nachádzajú centrálne priestory a učebne univerzity, ako napríklad aj veľká aula, auditorium maximum. K architektonickému riešeniu Stephanea je potrebné dodať, že Makovecz majstrovsky používa statické vlastnosti materiálov a hmôt vo svoj prospech, bez zábran ich prispôsobuje k vlastnej filozofii, myšlienke. Ornamentika však sa mi zdá byť menej opodstatnená. Ako typický postmoderný architekt, Makovecz siaha po architektonické prvky do staroveku, stredoveku, staromaďarskej symboliky, prírodných prvkov, atď.
V univerzitnom areáli sa ešte mal postaviť kostol na základe návrhu Makovecza. Bohužiaľ však stavbou ani nezačali, ako to Makovecz vo svojej knihe ironicky uvádza, z toho dôvodu, že by prevádzkové náklady podobného objektu narušili finančnú rovnováhu rozpočtu univerzity. Tento kostol však podľa návrhov mal aj estetické a symbolické hodnoty vo vzťahu k celému areálu. Kým auditorium maximum a Stephaneum predstavujú stelesnenie kultúrneho dedičstva, kostol svojím architektonickým stvárnením vyjadroval morfológiu a charakter okolitej prírody.

6


7


8


9


10