ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Rem Koolhas

redaktor: skitzz 2007-02-16

 

1
2
3
4
5
7
7
8
REM KOOLHAAS

Životopis

Rem Koolhaas sa narodil v roku 1944 v Rotterdame. Časť svojho detstva prežil v Indonézii (1952 až 1956). Ešte pred štúdiom architektúry na Architectural Association v Londýne pôsobil v Amsterdame ako scenárista a redaktor listu Haagse Post.
Štipendium, získané v roku 1972 mu umožnilo pobyt v USA, kde fascinovaný New Yorkom začal analyzovať dopad kultúry veľkomesta na architektúru a vydal knihu „Šialený New York, spätný manifest Manhattanu“ (Delirious New York, a retroactive manifesto for Manhattan). V Londýne v roku 1975 založil spoločne s Eliou a Zoe Zenghelisovými a Madelon Vriesendorp Office for Metropolitan Architecture (OMA), ktorého cieľom bolo nové definovanie vzťahov – na teoretickej i na praktickej úrovni– medzi architektúrou a súčasnou kultúrnou situáciou.
Od roku 1978 získal niekoľko zákaziek v Holandsku (napr. rozšírenie parlamentu v Haagu), a to ich napokon inšpirovalo otvoriť si kanceláriu aj v rodnom Rotterdame. Táto kancelária sa neskôr stala centrom aktivít OMA. V tom istom období založil Groszstadt Foundation, nezávislý subjekt podporujúci výskum a kultúrne aktivity OMA, ako napríklad usporiadanie výstav a vydávanie publikácií.
Rem Koolhaas má významný podiel na rozvoji dekonštruktivistickej architektúry, ktorá sa výrazne prezentovala na výstave usporiadanej v Múzeu moderného umenia v New Yorku v roku 1988. Mala názov Deconstructivist Architecture (Dekonštruktivistická architektúra) a sústredila práce siedmych architektov. Jedným z nich bol Rem Koolhaas, ďalej Frank Gehry, Peter Eisenman, Daniel Libeskind, Zaha Hadid, Bernard Tschumi a rakúsky tým Coop Himmelblau.
K významným projektom kancelárie OMA patrí budova Tanečného divadla v Haagu (1987), ktorá vyzerá, ako by bola zostavená z disharmonických, navzájom protichodných elementov. Disharmóniu Koolhaas uplatnil i na budove Kunsthall v Rotterdamu (1992) a neskôr pri projektovaní Grand Palais vo francúzskom Lille, obrovskej oválnej polyfunkčnej stavbe, tiež na vile Dal‘Ava u Paříži rozbil teleso stavby do fragmentov, ktoré potom akoby náhodne pospájal.
Výnimočným designom sa vyznačuje tiež Koolhaasov Bordeaux House (1998) vo Francúzsku, ktorý bol navrhnutý pre vlastníka odkázaného po automobilové nehode na invalidní vozík.
Koolhaasovým zámerom bolo vytvoriť tri prepojené domy poskladané na seba. Spodný dom je čiastočne zapustený do zeme a obsahuje verejné a spoločenské miestnosti vrátane kuchyne a jedálne. Stredný dom obsahuje hlavní obytný priestor a jeho steny sú presklené s výhľadom na mesto Bordeaux. Tretí dom je vykonzolovaný nad spodnými podlažiami a dramaticky kontrastuje so stredným podlažím. Koolhaas ich navrhol ako betónové, po stranách presklené kvádre.
V detskej izbe, ktorá sa nachádza na hornom podlaží (v hornom dome), sa z betónovej steny vyrezal veľký kruhový otočný panel, aby miestnosti získavali viac svetla a vzduchu.

Autor: Gabriel Gyenes