ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Univerzitný komplex Nitra

redaktor: skitzz 2007-03-16

 

1
2
3
4
5

Areál Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre

Autori: Vladimír Dedeček, Rudolf Miňovský
Interiér: Jaroslav Nemec
Statika: Karol Mesík, Ľudovít Farkaš
Realizácia: 1961-1966, Pozemné stavby n.p. Nitra

Odborná verejnosť uvádza medzi najvyššie hodnotenými architektúrami z posledných tridsiatich rokov areál Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorého koncept v roku 1960 pripravili architekti Dedeček a Miňovský.

Urbanistické a architektonické riešenie

Urbanistický koncept univerzity Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre ovplyvnil tvárnosť celého mesta. Na pravom – historickom brehu rieky Nitry je pri mlyne situovaný internát M. Šavlíka a na voľných plochách u druhej strany rieky je s ohľadom na historický mestský organizmus riešená hlavná časť areálu ako voľná skladba jasne artikulovaných špecializovaných laboratórií, pracovísk i športových zariadení nadväzujúcich na rozsiahlu botanickú záhradu. Z urbanistického konceptu jasne vyčítame všetky uvedené základné dispozičné celky. Napríklad veľké posluchárne vytvárajú skladbu optimálne prístupných a v pokojnom prostredí situovaných výtvarne umocnených článkov. Aula maxima, prístupná aj širšej verejnosti ako reprezentačný priestor, vytvára urbanisticko-architektonický, ale aj hlavný nástup do areálu, ktorý je koncipovaný spolu s premostením a s hlavným nástupom od historickej časti mesta. Ale účinné je aj spolupôsobenie architektonických detailov vytvorených novodobými technologickými ale aj technickými prostriedkami umocnenými farbou. Sú to napríklad balkóny, situované ako unikátne výtvarné prvky na čelách vyšších fakultných objektov.
Okrem všeobecne známych architektonických a urbanistických hodnôt budova vyniká aj svojím novátorským poňatím v porovnaní s architektonickým myslením v päťdesiatych rokoch, kedy podobná úloha vyžadovala symetrické, monoblokové palácové riešenie. Vysoká škola poľnohospodárska je príkladom novej dynamickej štruktúry – zavedenie systému organicky zviazaných, významovo diferencovaných celkov ako kvalitatívne vyšší urbanistický systém vývoja osídlenia. Je výrazom snahy architektov pochopiť potreby súčasnej spoločnosti a vystihnúť svoju dobu s jej atribútmi spoločenského, technologického a kultúrneho vývoja. Toto sú nové kvality, progres, ukazovateľ do budúcna, teda aj príklad poučenia pre nasledovníkov, ktorí postavili toto dielo do popredia záujmu.
Výstavba Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre je dokumentom rozvoja stavby miest v šesťdesiatych rokoch. Nitra zaznamenala vtedy nebývalý vzrast. Vybudovalo sa sídlisko na Predmostí, novovybudované Párovce vytvorili novú tvár mesta zo strany nástupu od Bratislavy. Oproti tejto nástupnej ose, v jej predĺžení cez rieku, v bezprostrednom spojení s centrálnou mestskou oblasťou, leží v meandre rieky Nitry areál Vysokej školy poľnohospodárskej.
Umiestnenie areálu bolo predmetom šesťročnej diskusie odborníkov i orgánov. Úvaha realizovať areál na druhej strane rieky, teda mimo mesta v zeleni, bezprostredne napojený na centrálnu mestskú oblasť, videla sa vtedy odborníkom príliš progresívna a nákladná. Tvrdilo sa, že mesto z hľadiska svojho historického vývoja nemôže prekročiť rieku. Neskôr však Areál Vysokej školy poľnohospodárskej bol navrhnutý ako samostatná štvrť nového mestského obvodu. Fakultná časť školy je situovaná na predmostí vo vzdialenosti asi 250 m od rieky. Po jej ľavej strane, rovnobežne s komunikáciou, vedúcou cez Chrenovú, sa plánoval ďalší rozvoj fakúlt, po pravej strane sa rozvíjala hospodárska časť areálu, pozostávajúca zo špecializovaných laboratórií a pracovísk, určených pre výskum v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Jadrom areálu je botanická záhrada. Komplexný návrh však škola doteraz nebola schopná realizovať.
Na voľnom rovinatom, území využil pavilónový systém zástavby s výhodným uvoľnením dispozície, prepojením so zeleňou, prehľadnosťou a diferenciáciou prevádzky i etapovitosťou výstavby.
„Základná a prvá úloha, ktorá ovplyvňovala aj projekciu, bol výber lokality výstavby. Tento trval veľmi dlho, lebo každá odporúčaná lokalita mala svoje klady a nedostatky. Lokalita Žrebčín obmedzovala možnosti rozvoja školy, ale bola v strede mesta. Druhá lokalita Zobor bola mimo mesta ale vo voľnom priestore. Tretia lokalita Letisko – na okraji mesta mala sťažené zakladacie podmienky (bývalé inundačné územie rieky, bez nadväznej komunikácie na centrum mesta). Táto alternatíva však dávalo projektantovi vynikajúce podmienky pre prípravu projektu s perspektívou ďalšieho rozvoja výstavby podľa potrieb školy (ďalšie odbory, výskum atď.). Vedenie školy, podporované zvolenými projektantmi a zástupcami okresu, sa usilovalo o lokalitu Letisko, ktorá bola po dlhých diskusiách aj schválená. Záverečné rozhodnutie bolo pre prospech VŠP ale, a to zdôrazňujem, aj že prospech krásy mesta, ktoré súčasne začalo s výstavbou veľmi peknej bytovej štvrte na druhej strane rieky Nitry, spojenej s centrom mesta novým mostom.“(Kusý)