ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Univerzitný komplex Nitra

redaktor: skitzz 2007-04-21

 

1
2
3
4
5

Technológia riešenia

Dispozícia pavilónov úzko súvisí s konštrukčným modulom. Po konštruktívnej stránke sú pavilóny AZT ako dvojtraktový, vákuovaný skelet s priečnym modulom 2x 720 cm a s priečnym 600 cm ktorý je delený na päť okenných modulov po 120 cm. Horizontálne konštrukcie tvorí strop „Simplex rekord“ ktorý umožňuje vedenie inštalácií na ktoromkoľvek mieste.
Použitie konštrukčného poľa 600x720 cm bolo vtedy novátorským činom, ktorý umožnil optimálnu flexibilitu dispozičného riešenia. Laboratóriá boli zariadené ekonomickým stavebnicovým zariadením podľa individuálneho projektu architekta Nemca, založeného na module 60 cm. Toto zariadenie je demontabilné a zaručuje variabilitu využitia laboratórnych priestorov. V pavilónoch sa rešpektuje zásada diferenciácie katedier po podlažiach. Riešenie bolo v roku 1960-61 skutočne pokrokové, ale aj technicky veľmi náročné na presnosť a kvalitu remeselných prác. Náročný projekt mala realizovať stavebná organizácia v tom čase bez dostatočných skúseností. Úloha, vytýčená projektom, bola nad sily a možnosti takéhoto stavebného podniku, hoci tu nechýbali obetaví ľudia. Jej realizácia i s chybami je veľkým činom, ak uvážime, koľko rôznych osvedčených špecializovaných dodávateľov sa podieľa na podobných realizáciách v zahraničí. Systém dispozície a zariadenia učebných priestorov neskôr poslúžil ako predloha pre typizáciu hlavných prevádzkových úsekov vysokých škôl.

Najzaujímavejším objektom areálu fakúlt je aula. Je navrhnutá ako kruhová aréna s priemerom 36 m, na jednopodlažnej viactraktovej podnoži, zaklenutá monolitickou rebrovou klenbou do debnenia z armocementovaných dielov s tvarom sférických trojuholníkov. Zaťaženie klenby prenáša kruhový veniec do vidlicových pilierov, ktoré vytvárajú plášť spodnej časti auly v tvare komolého kužeľa. Aula je priamo osvetlená priebežným pásom zaskleného plášťa pod vencom kupoly. Podlaha arény môže byť celá alebo hľadiskom, alebo po odsunutí sedadiel veľkým javiskom.
V architektonickom stvárnení priečelí sa prejavuje flexibilita dispozičného riešenia. Farebné riešenie plôch a architektonických prvkov umožňuje plastický výraz priečelí objektov.
Výstavba tohto celku bola výsledkom dobrej spolupráce medzi projektantom, dodávateľom a investorom. Ostatne dokumentom spoločenského úsilia a nadšenia šesťdesiatych rokov.

V celkovej koncepcii riešenia posluchární treba oceniť snahu autorov o nekonvenčný prístup k riešeniu dispozície, prevádzky a ich hmotovej skladby.

Kladom realizácie je použitie veľmi kvalitných a trvanlivých materiálov na vonkajšom priečelí objektov. Fasády sú obložené sklenenou mozaikou farby bielej, červenej a čiernej s kombináciou keramických obkladačiek. Farebný obklad prirodzeným spôsobom zdôrazňuje tektoniku diela, ktorá spočíva v bohatom plastickom členení fasády s predsadeným rastrom, v pravidelnom rytme medziokenných pilierov, v plastickom stvárnení štítových múrov s balkónmi, čo dodáva architektúre sviežosť a pôsobivý výraz. Okná sú kovové, z vonkajšej strany obložené hliníkom.

„Dedeček si nárokoval na práve nezasahovať a nerobiť žiadne zmeny na VŠP po dobu desiatich rokov aby nedošlo k poškodeniu architektúry a jej výrazu.“

„S touto požiadavkou sme mali trochu problémy. Okná kvôli svojej konštrukcii netesnili a v zime sme mali problémy so zimou v učebniach. Bol problém aj s umývaním okien. Tiež boli problémy s aulou ktorá nám začala zatekať a kvôli jeho požiadavke nezasahovať do stavby sme museli hľadať provizórne riešenia.“ (Tibor Lávka, bývalý prodekan VŠP)

V interiéri sú použité menej náročné materiály. Možno povedať, že zariadenie a vybavenie vyučovacích priestorov a laboratórií tiež zodpovedá funkcii prevádzky a súčasným možnostiam a technickej úrovni našej výroby.

Slúži dobre svojmu účelu?

Zriadením Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v roku 1952 z bývalej poľnohospodárskej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach vznikla nástojčivá potreba jej všestranného budovania. Rozvoj socialistického poľnohospodárstva potreboval veľký počet vysokoškolsky vzdelaných poľnohospodárskych inžinierov hlavných špecializácií a to agronómov, zootechnikov, mechanizátorov a prevádzkových ekonómov. Potrebu veterinárnych lekárov pokrývala Veterinárska fakulta, neskôr samostatná Vysoká škola veterinárna, ktorá mala v Košiciach pomerne dobré podmienky a zostala tam natrvalo.

Novozriadená VŠP v Nitre začínala vo veľmi ťažkých podmienkach. V tom čase malé okresné mesto nedisponovalo vhodnými budovami a tak práca VŠP sa začala v provizórnych objektoch rozptýlených na trinástich miestach od Zobora po Kalváriu. Naše politické a štátne orgány prijali uznesenie o prednostnom vybudovaní dvoch Vysokých škôl poľnohospodárskych (v Prahe a Nitre) v rámci plánovitého rozvoja vysokého školstva v ČSSR. Pre Nitru sa počítalo s investičným nákladom 120 miliónov KČs v čom bolo 20 miliónov na bytovú výstavbu. Výstavba v Nitre mala umiestniť 2 fakulty (agronomickú a zootechnickú) s celkovým počtom 1350 študentov. Ako život ukázal, tieto predpoklady boli už počas výstavby školy vysoko prekonané zriadením výchovy inžinierov pre mechanizáciu, prevádzku a riadenie a napokon aj melioráciu poľnohospodárstva. Súčasne bolo zriadené vo všetkých odboroch aj štúdium popri zamestnaní a tak už tri roky pred plánovaným ukončením výstavby sme dosiahli takmer 5000 študentov.

Na škole pracovala pod vedením prorektora komisia pre výstavbu. Tu sa sústredili predstavy celého pedagogického zboru a priestorových potrebách na zaistenie pedagogického a výskumného programu pre plánované kapacity 1350 študentov vo dvoch odboroch. Tak sa na katedrách v rámci týchto zámerov vypracovali lokalitné programy s úvahami o budúcom rozvoji katedier. Táto etapa bola pre prípravu projektu a neskôr výstavbu veľmi dôležitá. Po diskusiách v komisii boli predstavy o prevádzke nových objektov školy zhrnuté do týchto bodov: Pavilónová zástavba, v každom pavilóne umiestnené odborne príbuzné katedry, veľkosť poschodia zodpovedajúca priemerne veľkej katedre, pavilóny pospájať tak, aby návštevník a študent „suchou nohou“ mohol vyhľadať od rektorátu a dekanátov každú katedru, hlučnú prevádzku s veľkým počtom ľudí (študentov) oddeliť od tichej prevádzky katedier (pracovne, výskum), budovy v živých pastelových farbách s miestnosťami s dostatkom priameho osvetlenia.

„Treba povedať s uznaním, že projektanti v plnom rozsahu splnili rámec predstáv, ktoré sme im dali. Posluchárne rôznej veľkosti (60, 120, 240 miest) sú prístupné z chodieb-pergol, z nich sú prístupné aj pavilóny, v ktorých čo poschodie to katedra s laboratóriami pre výuku (24 miest) a pre výskumnú prácu. V posluchárňach je priestor pre audiovizuálnu techniku. Aula pre 600 študentov je ako pologuľa posadená na priestranný vstupný areál.“

Dnes, po viac ako 20 rokoch prevádzky školy ukončenej v plánovanej lehote (1966), môžeme s uspokojením konštatovať, že modelové predstavy o prevádzke školy sa vynikajúco osvedčili. Pracujúci na tejto škole a aj študenti tu majú veľmi dobré podmienky pre svoju prácu. Preto aj dosahujú dobré výsledky vo výuke, vo výchove, vo výskume a aj v pomoci výrobnej praxi, v ktorej je dnes už viac ako 22 000 absolventov.

Teda vyprojektovaná VŠP, vybudovaná podľa predstáv pracovníkov školy a našich projektantov, slúži svojmu účelu veľmi dobre.

„Natíska sa otázka, či by to nemohlo byť ešte lepšie – odpoveď je – mohlo. Zrejme projekt rátal s dobrými materiálmi a tých nebolo, rovné strechy pretekali, obklady na budove odpadajú, výsuvné okná netesnia a tak v zime je v cvičebniach ozaj zima a s umývaním okien sú ťažkosti. Preto je veľa starostí s údržbou objektov a to si žiada dodatočné náklady. Záver z hľadiska užívateľa školy je jednoznačný. Realizovaný projekt je estetický, účelovo a prevádzkovo vynikajúci a robí dobré meno tvorivej práci našich architektov.“ (Kusý)