ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zimný semester KVUAI

redaktor: xlpixel 2007-05-13

 

Juraj Sasák
Juraj Sasák
Juraj Sasák
Jakub Pišek
Jakuba Pišek
Beáta Kolbašovska
Beáta Kolbašovska

Juraj Sasák sa ani tentokrát nevzdal svojich sociologických sond. Pokúsil sa nepriamo rozšíriť štúdiu fotografického aktu o hyperpriestor. Zobrazenie závislosti jednotlivca na internete a jeho správania sa v tomto prostredí je téma aktuálna a živá. Sasák oslovil niekoľko mladých žien, ktoré trávia celé dni “chatovaním”, aby participovali na jeho projekte. Výsledkom bola komorná inštalácia v podobe elastických bublín napustených vodou, na ktorých sa projektovali foto-sekvencie aktov žien v rôznych polohách. Táto práca môže vyvolať polemiku, či aj bližšie nezainteresovaný divák vníma toto dielo v intenciách zámerov autora: anonymita a uzavretosť v rámci internetového priestoru. Web tu už nie je prítomný, dokonca ani implicitne; sledujeme fotografie žien bez zreteľnej súvislosti s ich pôvodným internetovým životom. Dielo takto nadobúda iné kontúry a poskytuje príjemnú, ale predsa len „ilustráciu“ daného problému. Napriek tomu Sasákova práca pôsobí vyrovnane, zobrazuje skôr jemnosť, krehkosť a pominutelnosť telesnej schránky človeka, evokuje v divákovi myšlienky týkajúce sa jeho vlastnej existencie.

Dielko Beáty Kolbašovskej predpokladá interaktivitu diváka. Autorka hovorí: „V tomto prípade je to klipkajúca, trošku do gýču zabŕdajúca vecička, ktorú zničíme svojím obyčajným pohybom…”. Na TV obrazovke vidíme makrozáber kmitajúcej mydlovej bubliny, ktorá reaguje na pohyb diváka tým, že jednoducho praskne. Je to doslovná alúzia na nafúknutosť, dočasnosť a uniformitu TV informácií, bombastickosť TV programov, detinskosti a nudy. Inštalácia núti diváka koncentrovať sa na bublinu a nepohnúť sa, alebo ho prinúti byť chorobne aktívnym a bublinu donekonečna ničiť. Určitá bezvýchodiskovosť a neustále opakovanie sa toho istého je namieste a vyvoláva smiešno-trpké pocity. Videosekvencia je vtipná, svojou trápnostou a ležérnosťou len zvýrazňuje fenomén nezmyselnosti. Samotná inštalácia by si však zaslúžila prepracovanejšiu a nápadnejšiu adjustáž.

Aj inštalácia Jakuba Pišeka zaujala svojou interaktivitou. Pišek pracuje s interaktívnymi inštaláciami od minulého semestra, ked poháňal pouličnú videosekvenciu bicyklom. Projekcia Električka je prirodzeným rozvinutím tohto problému. Obraz reaguje na zvýšenú hladinu hluku. Divák tak vstupuje do aktívnej zóny pred projekciou, a pokrikom, dupotom, alebo inými zvukmi, pohýňa električku vpred. Ak je divák pasívny, video je statické a ozve sa notoricky známy ženský hlas, oznamujúci, na ktorej zastávke sa práve nachádzame. Prostriedok verejnej dopravy, sa stáva prostriedkom hry a ľudskej vynaliezavosti. Práca bola aj súčasťou výstavy v Galérii Space, v Bratislave.

V kontexte slovenského výtvarného umenia je interaktivita vítaná a doteraz zastúpená naozaj marginálne. Pišekova Električka („Prečo práve električka?“) a Kolbašovskej Bublina („Bublina?“) zjavne pripomína problém chápania a estetickej interpretácie diel Nových médií v rámci vizuálneho výtvarného umenia, v ktorom je videné a zobrazované najpodstatnejšou zložkou. Interaktívne inštalácie sú o technológiách a o ich latentných možnostiach, a z toho vyplývajúcej estetiky, ktorá sa pravdepodobne nemôže a nebude zhodovať s estetikou dnes už klasických médií ako je maľba, socha, či fotografia.

(Ateliér Nových médií na Fakulte umení TU v Košiciach funguje prakticky už tretí rok. Šéfuje mu hosťujúca výtvarníčka z Nemecka Doc. Anna Tretter (pozri interview). Jej asistentmi sú Mgr. art Tomáš Agat Blonski a Mgr. art Tomáš Marušiak. Mgr. art Boris Vaitovič, inak asistent pre Ateliér Maľby, je zodpovedný za (post)produkciu videa. Teóriu Nových médií má na starosti Mgr. art. Ing. Michal Murín, ArtD.)

Rišo Kitta