ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Kinetický pohľad na arch.

redaktor: skitzz 2007-05-22

 

1
2
3
4
5
6
7
8
Kinetický pohľad na architektúru


Na prvý pohľad tento názov v sebe zahŕňa takmer neprekonateľný protiklad. Architektúra a kinetika. Skutočne nie je každodenná kombinácia. Architektúra ako predstaviteľ statického umenia a kinetika, ktoré už aj vo svojom názvu je nositeľom pohybu, dynamiky. Existuje ale ďalší protiklad, architektúra, ako vec priestoru kontra kinetika ako vec času. Ako by sa mohli navzájom dopĺňať?


Existuje však možnosť, kde sa tieto dva pojmy spoja. V prípade, že pojem kinetiku začneme chápať, ako vec pohybu, neustálej zmeny a architektúru, ktorá má aj dimenziu času, nastáva istý kontakt medzi nimi.


Dom, objekt, pre ktorý je charakteristická dimenzia priestoru, sa prejavuje aj v priestore času. Veď život istej budovy sa odohráva v istom časovom intervale. Alebo by sme mali rozmýšľať o kinetickej architektúre, o pohyblivých budovách, ktoré sú schopné zmeny nielen v čase, ale aj v priestore? Prečo nie? Veď technika napreduje takým tempom, že sa podobné úvahy dnes už nepovažujú za utopické.


Ale nepredbiehajme. Myšlienke pohyblivej architektúry by som sa ešte vrátila. Predtým by som ale chcela popísať ďalšiu možnosť kinetického pohľadu na architektúru. A to kombináciou filmu, virtuality, multimediálnosti a architektúry. Film a multimédiá totiž považujem za veľmi dynamické umenia, ktoré sú schopné dodať architektúre pohyb. Akým spôsobom?


Po dlhé roky podobná kombinácia neprichádzala, alebo iba čiastočne prichádzala do úvahy. Tieto dva pojmy, médiá, napriek tomu, že žili popri sebe, nikdy neprejavili záujem o tvorbu toho druhého. Vždy bolo jedno druhému podradené alebo nadradené. Myslím tým napríklad kiná, internetové kaviarne, kde architektúra slúžila ako kulisa, doplnok, kde si kinetické médium našlo možnosť prejaviť sa. Dospelo sa teda k takému záveru, že kinematografia, ako umenie času, potrebuje aj umenie priestoru, aby sa mohla prejaviť, presadiť. Film potrebuje kino, internet potrebuje počítač a k tomu budovu, architektúru, aby sa mohli zhmotniť. Doplnil sa teda vzťah nadradenosti a podradenosti o ďalšie informácie.


Spôsob, ako môže architektúra podporovať kinetické umenie, sa teda vyjasnilo. V budúcnosti však oveľa zaujímavejšie je spôsob vplývania kinetického umenia na architektúru. Film, televízor, projektor, alebo novodobé počítačové programy pomáhajú s tvorbou a prezentáciou architektúry. Pomocou filmu získavame pohľad napríklad do interiéru egyptských pyramíd, pochopíme technológiu konštrukcie istej budovy, vizualizácie nám naznačia merítko stavby atď. Týmto spôsobom sa dostávajú k informáciám nielen zainteresovaní profesionáli, ale aj laici. Tým sa stávajú aj oni buď spolutvorcami, pozorovateľmi, ale v každom prípade zúčastňujúcimi sa istého architektonického dobrodružstva.

V dnešnej dobe toto vzájomné doplňovanie sa nadobúda na intenzite. Dôvodom je, že sa multimédiá, kinetické umenia stávajú prirodzenou súčasťou každodenného života, tak ako architektúra. Veď aj budovy, v ktorých uplynie náš život, sú súčasťou nášho okolia, aj napriek tomu, že si to neuvedomíme. Tým, že televízor, internet sa stávajú všeobecnou prostriedkom na odpočinok, či prácu, či komunikáciu, sa vkrádajú do nášho života. Tieto pojmy teda nadobudli ďalšiu spoločnú charakteristickú črtu. Sledujeme teda ich približovanie sa. Ich spojenie, vzájomná spolupráca bola iba otázkou času.

Multimédiá zohrávajú úlohu, ktorá umožňuje, aby sa priestorové umenie zhmotnilo, aby sa dostalo aj do dimenzie času, napr. krátke filmové prezentácie architektúry.

Je úžasné sledovať, akou rýchlosťou napreduje tento fenomén vo svojom vývoji. Pomaly dochádza k javu, že architektúra a virtualita sa spoja vo vzájomnú spoluprácu pre tvorbu priestorov. Tento jav je veľmi užitočný, pretože v mnohých prípadoch spozorujeme, že architektúru jej statický charakter obmedzuje. Dobrým príkladom sú opustené a chátrajúce objekty. Pretože v týchto objektoch bolo finančne, či konštrukčne, či esteticky náročné prehodnotiť priestory, prestavať ich, ľudia ich opustili. Virtualita tento problém rieši úžasnou efektivitou. Virtuálne formovanie priestoru umožňuje časté zmeny, ktoré robia architektúru stále „in“. Buď je to formovanie interiéru, ako napríklad v diskotékach, kde sa svetelnými efektmi mení priestor zo sekundy na sekundu, odrážajúc tak rytmus alebo náladu istej melódie, alebo sa virtualita môže prejaviť na predsadených virtuálnych fasádach, projekciou filmu priamo na fasádu.

A dostali sme sa k istému druhu pohyblivej, kinetickej architektúry. Úspech podobných pokusov predeštinuje ďalší rozvoj tohto smeru, či už po technickej, alebo estetickej stránke. Virtualita dopĺňa architektúru, transformuje ju, ba dokonca ju tvorí.
S veľkou zvedavosťou očakávam ďalší rozvoj tejto technickej - umeleckej disciplíny, ktorá umožňuje vnímať dynamicky nielen architektúru, ale aj svet okolo nás.