ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zaha Hadid

redaktor: skitzz 2007-06-16

 

1
2
3
4
5
6
8
9
9
Zaha Hadid

Zaha Hadid sa narodila v roku 1950 v Bagdade. Od roku 1972 študovala v Londýne na Architectural Association, kde v roku 1977 získala ocenenenie Diploma Prize. Po ukončení školy sa stala partnerkou OMA – Office for Metropolitan Architekture a spoločne s Remom Koolhaasom a Eliom Zenghelisom vyučovala na Architectural Association. Neskôr nahradila Kenza Tangeho na Graduate School of Design Harvardskej univerzity, učila tiež na Ilinoiskej univerzite v Chicagu a hosťovala na Hochschule für Bildende Künste v Hamburgu a ďalších. Je čestnou členkou Americkej akadémie umenia a literatúry a v roku 2002 bola ocenená Rádom britského impéria. V súčasnej dobe je profesorkou Akadémie úžitkových umení vo Viedni a hosťujúcou profesorkou na Yale University v USA.


Podľa vyjadrenia poroty Pritzkerovej ceny si Zaha Hadid získala svetové uznanie ako osobnosť, ktorá neustále posúva hranice architektúry a urbanizmu. Medzi jej najznámejšie diela patria hasičská stanica firmy Vitra vo Weil am Rhein v Nemecku (1993/99), lyžiarsky mostík v Innsbrucku (2002) či Centrum súčasných umení v Cincinatti, USA (2003). Navrhuje aj nábytok, interiéry a príležitostné stavby – napríklad letný pavilón pre Serpentine Gallery v Londýne, či Music Video Pavillion v holandskom Groningene. Je aj autorkou scénických návrhov, napr. pre svetové turné kapely Pet Shop Boys (1999-2000) alebo pre operu B. Furrera Desire, prezentovanú na festivale Steirischer Herbst v Grazi (2003).


V súčasnej dobe má Zaha Hadid množstvo rozpracovaných projektov, napr. Centrum súčasného umenia MAXXI v Ríme, budova ústredia firmy BMW v Lipsku alebo projekt sociálneho bývania v lokalite Spittalau Viadukt vo Viedni.


„Architektka používa charakteristické výtvarné vyjadrenie: dynamickú dizajnérsku kresbu, farebné kompozície na čiernom pozadí, výrazné perspektívy z neobvyklých uhlov, kombinácie viacerých pohľadov do jedného celku a pod. Na rozdiel od niektorých iných dekonštruktivistov, napr. F. Gehryho, nekomponuje svoj objekt ako zložité a členité jedno teleso, ale skôr ako minimalisticky skladaný celok s voľne priradenými a dynamicky unikajúcimi časťami. Je to spojené s tým, že realizácia nie je jej prvoradým cieľom, ale dokazuje aj to, že zo zdanlivo chaotických kresieb vie vytvoriť aj realizovateľný objekt bez straty silného dynamického dekonštruktivistického náboja.“ (Matúš Dulla)