ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Ekologická architektúra

redaktor: skitzz 2008-02-08

 

Skupina Onix, Domy na móle, Hoogeeven, Holandsko, 2004Skupina Onix, domy na móle, Hoogeeven, Holandsko

Skupina Onix, domy na móle

Michael Jantzen: Wind Shaped Pavillon

Amory Lovins: Rocky Mountains Institute

Desert House, Gobi

Emilio Ambasz

Emilio Ambasz2

Emilio Ambasz3

Sir Norman Foster: City Hall, London

Sir Norman Foster: City Hall, London

David Fisher: Rotating Scyscraper

David Fisher: Rotating Scyscraper

Michael Jentzen: Transformation House

Michael Jentzen: Wind Tunnel Footbridge

Michalel Jentzen: Wind Tunnel Footbridge
Ekologická architektúra


Väčšina súčasných individuálnych štýlov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, sa odvíja od tradície funkcionalizmu a postmodernej architektúry. Zároveň však vznikajú aj nové hnutia, trendy, ktoré reagujú na aktuálne potreby súčasného sveta a to nielen na estetickej, spoločenskej, ale aj na úrovni hospodárskej, či na základe ekologických požiadaviek.


Jedným z týchto hnutí je ekologická architektúra, ktorá akoby tvorila „protipól architektonického rozvoja súčasnosti“ (Szentpéteri), a ktorá má napriek tomu veľmi silnú podporu aj mnohých architektov. Nevytvorila sa na základe estetických princípov, reflektuje skôr na utilitárne požiadavky, na problematiku nedostatku zdrojov energie, na snahu chrániť naše životné prostredie. Vznikla v 70-tych rokoch 20. storočia, ako reakcia na energetickú (ropnú) krízu, ktorá otvorila diskusiu na tému šetrenia energie, ktorá dovtedy nebola opodstatnená. Je to hnutie teda celkovo odlišné od dnešných architektonických smerov.
Pojem ekologická architektúra rozdeľuje odborníkov, ba dokonca mnohých odpudzuje. Mnohí považujú samotný pojem za „nonsens, pretože každá architektúra je proti prírode“ (Suske, 2000). Zase ďalší v nej vidia úchylku, v ktorej dominujú idealistické predstavy o riešení ekologickej krízy a sny o návrate k prírode. Niektorí ju označujú ako architektonické hnutie, v ktorom sú „...zahrnuté tendencie, ktoré sa odmietajú podriadiť bežným architektonickým normám a hľadajú svoju inšpiráciu v oblastiach mimo architektúru, v prírode, v podobe človeka a pod.“ (J.Čejka, 1991). Iní ju zase stotožňujú s vernakulárnou architektúrou.

Takéto prívlastky si mohla ekologická architektúra zaslúžiť aj pochybnými architektonickými kvalitami, ktoré preukázala krátko po svojom vzniku. Prvé realizácie ekologických stavieb totiž mali experimentálny charakter, ktoré riešili skôr technické problémy, ako problematiku formovania nového architektonického štýlu. Hmotová skladba objektov bola determinovaná ich technickými parametrami, bez výraznejších nárokov na architektonickú kvalitu budov. „...V tom čase dominovali realizácie nadšených amatérov a stúpencov ekologického stavania, ktorým len občas sekundovali aj architekti, a tak väčšina vtedajších realizácií bola poznačená touto skutočnosťou.“ (Keppl).


Neskorším vývinom došlo k rôznym konceptom ekologických budov: vrátili sa k tradičným metódam stavania, k zemľankám, k autonómnym domom, neskôr k využívaniu solárnej energie, ktoré ešte zďaleka neznamenali žiadne stavebnícke, a už vôbec žiadne architektonické hodnoty, jednalo sa o jednoduché technické riešenia.


Ekologické koncepty stavania začali nadobúdať novú kvalitu začiatkom 90. rokov a postupne sa dostávali aj do významnejších realizácií. Prvými boli výstavné pavilóny niektorých krajín na svetovej výstave v španielskej Seville (1992). Ako pozoruhodné riešenie sa uvádza britský pavilón, ktorý navrhol architekt Nicholas Grimshaw, a v ktorom použil solárne panely, ako zdroje energie a vodu, aby zabránil prílišnému zohriatiu budovy.

V súčasnej dobe sa tendencie ekologického koncipovania architektúry neustále rozvíjajú, a to, za čo predtým bolo treba bojovať, sa dnes stáva zákonom predpísanou normou. Vo Fínsku napríklad podľa niektorých štatistík iba 3% všetkých rodinných domoch projektuje architekt, ostatné sú domy hotové, na kľúč. Takmer každá firma, ponúkajúca hotové domy, má vo svojej ponuke aj ekologické domy na materiálovej báze dreva, hliny či zeminy. Takýto postup ale napriek tomu, že rozširuje ekologické myslenie, bohužiaľ architektonickým hodnotám veľmi neprispeje.

Otázkou preto stále ostáva, či je ekologická architektúra schopná splniť požiadavky dneška, či je schopná riešiť aktuálne kultúrne, spoločenské, hospodárske a najmä ekologické problémy, či je schopná reagovať na architektonické výzvy súčasnosti, či ponúka nejaké estetické hodnoty. A to nielen v architektonickom riešení rodinných či obytných domov, ale aj objektov väčšieho významu.


Mnohé dnešné realizácie už zahŕňajú v sebe ekologický koncept, ako nutné riešenie, buď na zníženie nákladov stavebných a prevádzkových, alebo prírodu rovno chápu ako možný inšpiračný zdroj.
Architekti, ako Emilio Ambasz, skupina Onix, alebo odborníci inštitúcie MIT (Massachusetts Institute of Technology) predstavujú jeden z extrémov architektonického poňatia enviromentálne blízkej architektúry. Emilio Ambasz sa snaží o dosiahnutie istej harmónie medzi našou civilizáciou a prírodou. Jeho Living Machinery (živý stroj) je urbanistický projekt, ktorý nenarúša ekostabilitu svojho prostredia.
Odborníci MIT (Massachusetts Institute of Technology) vymysleli architektonickú koncepciu, na základe ktorej by sa mali vyrábať obytné domy zo živých stromov (Fab Tree Hab), a skupina Onix odmieta používať iné materiály, ako prírodné a ich architektonické tvaroslovie sa skutočne približuje k tvarosloviu ľudovej architektúry.

Ekologický prístup však dominuje i u ďalších architektov, ktorí akoby predstavovali druhý protipól ekologicky ponímanej architektúry.
Sir Norman Foster je známy svojimi technicky náročnými realizáciami, ktoré však pod povrchom ukrývajú dômyselné princípy ekologického fungovania budov, a to aj napriek tomu, že opúšťa lono prírody, miesto typické pre e. architektúru a svoju ekologickú koncepciu uplatňuje v urbánnom prostredí. Prispieva tak k udržiavaniu istej globálnej prírodnej stability, spĺňa pritom i požiadavky svojej urbánne založenej doby. Ako príklad by som uviedla obnovu nemeckého parlamentu „Reichstagu“ v Berlíne, s dominantnou sklenenou kupolou, tiež s výrazne environmentálnym „podtextom“ (prirodzené osvetlenie a vetranie).
Pri projektovaní budovy City Hall v Londýne bral do úvahy pohyb, silu a intenzitu vetra. Snažil sa vytvoriť budovu, ktorej estetické kvality sú generované silou a pôsobením vetra, aby budova bola čo najaerodynamickejšia. Presný tvar tejto budovy teda vznikol na základe fyzikálnych a matematických výpočtov prírodných javov. Je to východiskom aj pre digitálne formovanie architektúry, zároveň sa však tu uplatňujú aj ekologické princípy.
Jej estetika vychádza z pôsobenia fyzických síl prírody, odráža estetiku prírodnej fyziky.
Ďalšie príklady takéhoto formovania objektov tiež odrážajú snahu prispôsobiť sa k prírodným podmienkam. Projekt architekta Davida Fishera, Dynamic Architecture (Rotating Scyscraper) je mrakodrap, na ktorého železobetónovom jadre je zavesených 59 podlaží, ktoré sa okolo neho točia. Masívne horizontálne veterné turbíny, ktoré sa nachádzajú medzi podlažiami, majú za úlohu zabezpečiť energetickú spotrebu objektu.
Michael Jantzen vo svojich projektoch „Wind Shaped Pavilon“, „Transformation House“ a „Wind Tunnel Footbridge“ formuje hmotovú skladbu svojho objektu na základe smerov pôsobenia vetrov. Transformation House je objekt, v ktorom okolo pevného jadra (obytná funkcia), sa nachádzajú prvky, ktoré je možné manuálne, alebo automaticky otáčať v závislosti od polohy slnka, zabezpečujúc tak potrebné preslnenie, alebo tienenie na základe aktuálnych potrieb. Týmto spôsobom dospeje k regulácii spotreby tepla, zároveň takéto technické riešenie ovplyvňuje aj architektonický výraz budovy, pripomínajúcu high-tech riešenia.

Akým smerom sa tento trend uberá? Uvedené príklady realizácií svedčia o snahe niektorých architektov zakomponovať aj ekologickú dimenziu do svojich architektonických koncepcií, a to nielen ako nutné riešenie na zníženie prevádzkových nákladov daného objektu, ale ekologický koncept sa prejavuje už v samotnom architektonickom tvarosloví. Postupne sa tak vyvracajú trvdenia, ktoré spochybňujú architektonické hodnoty a životaschopnosť ekologickej architektúry.

Kinga Václavová