ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Dve kompozície

redaktor: Richard Kitta 2008-02-14

 

Meditáciu pre flautu a klavír venujem pamiatke môjho učiteľa Ivana Paríka. Keďže ide o experimentálnu kompozíciu, dovolím si uviesť princípy výstavby, rovnako možnosti interpretačného prevedenia.
Kompozícia patrí do série skladieb (Music for tape and various instruments, Mantra, Proposal for piece (peace?) ...pre štvorručný klavír... ) stavebne založených na syntéze kompozičných a improvizačných princípov. Jednotiacim prvkom je spoločný redukujúci činiteľ, obmedzená plocha kompozičného záznamu, resp. je potrebné, aby zápis skladby vošiel na obojstranný hárok A3. Kvôli ekonomickému využitiu plochy využívam popri tradičnom zápise tiež kresbu, maľbu, slovné a znakové pokyny. Túto koncepciu som nazval, hudba na limitovanej ploche.
Predpokladám, že moje hudobno-vyjadrovacie prostriedky sú jazykom bežného stredoeurópskeho skladateľa, reflektujúceho rôzne časové a štýlové vrstvy tradície i rozmanitosti hudobného univerza. Vo svojich posledných kompozíciách sa snažím o zavedenie flexibilnej intencionality makroformy, v zmysle zapojenia interprétov, prípadne iných entít do výstavby. Ide o javy, myšlienkové konštrukcie, využívajúce porovnanie predstavy celku, nakomponovaného tradičným spôsobom s predstavou výsledku dosiahnutého použitím určitej konceptuálnej metódy. Tieto vytváram s cieľom zapojenia “dionýzskych” prvkov do “apollónskej” konštrukčne tradičnej schémy komponovania. Dionýzskym vnímam skutočnosť, že zdanlivo nesúvisiace prvky-živly, narúšajú tradičný model komponovania.
Možnosti postupov, ktoré uvádzam sú následovné: použitie rôznych druhov improvizátorských idiomov, schizoidná kompozícia (písanie jednej skladby v istej fáze rôznymi autormi bez vzájomnej spätnej väzby), hudobno-kompozičná transformácia a purifikácia vlastného lyrického textu, postavenie dirigenta na pódiu do role skladateľa, možnosti súvisiace s novými médiami, meditačný, či zmyselno-extatický hedonizmus. V budúcnosti je mojím cieľom dopracovať sa k čistej kompozícii.


Pri písaní skladby pre môjho profesora som premýšľal, meditujúc o jeho smrti, čím by som mu urobil radosť. Chvíľami som sa obklopoval jeho obľúbeným svetom hôr, Weberna, dobrého bieleho vína, židovských vtipov a kultúry. Pri pozorovaní prepisu 10-tich božích mien (Ehieh, Iah, Iehovah, El, Eloha, Elohim, IHVH, Šadai, Elohim Sabaoth, Adonai) ma upútali kombinácie opakujúcich sa písmen. Rozhodol som sa k jednotlivým písmenám nakomponovať samostatný hudobný úsek. Tieto úseky spájam do jednotlivých slov-božích mien. Výber, poradie a počet mien pri prevedení neriešia štandardným dohovorom interpréti, resp. interpréti so skladateľom, ale hráči sa pokúšajú o telepatickú komunikáciu vzájomne, alebo s ....?
Verím, že táto náhoda s potencialitou poriadku, alebo poriadok s potencialitou náhody sa ako princíp Ivanovi Paríkovi páči. Úprimne dúfam, že som týmto činom nezneuctil druhé božie prikázanie.

Music Four Tape And Various Instruments, ktoré odznelo Komorným súborom Žena s blchou a hostia, reprezentuje vlastný koncept riadenej improvizácie nazvaný Hudba na limitovanej ploche. Významnou črtou je netradičný zápis spájajúci hudobné znaky, kresbu a text v jeden celok za účelom podať koncentrovanú a zrozumiteľnú informáciu o priebehu skladby. Na magnetofónovej páske boli zaznamenané: dvojročné dievčatko Violka, báseň W. Blakea, William Bond ako aj rozprávka o Troch prasiatkach v čínskom jazyku. Texty voľne číta thaiwanská huslistka Tsan-tsen. Všetko sa to nahrávalo súčasne počas horúceho predpoludnia v izbe s otvoreným balkónom v obci Krásna nad Hornádom. V kompozícii mi išlo o zdeštruovanie už nakomponovaného zhudobnenia Blakeovej básne do fragmentárnych tvarov a o následne skladanie týchto fragmentov do celku počas živého predvedenia. Ako skladateľ sa do istej miery zriekam vytvárania výsledného tvaru pred prípravou vertikálnych a horizontálnych väzieb materiálu. Tieto vznikajú priamo na pódiu spolurozhodovaním interpretov.“

Juraj Vajo