ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

rozhovor s Utopijou

redaktor: Richard Kitta 2008-04-03

 

fractal2

factal3

fractal4

fractal5

fractal6

fractal7

Ako vznikla prezývka (pseudonym) utopija, s ktorou vystupuješ na internetovom portáli VVV a čo sa za ňou skrýva?
Utópia sa definuje ako niečo nereálne, vymyslené, za ktorým sa skrýva podstata dobra. Chcem sa priblížiť k utópii v takom zmysle, aby sa cez moju poéziu stala skutočnosťou.

Ako si sa dostala k projektu VVV a aké si mala pocity pri tvorení básní s Poematom?
Ako to pri takých projektoch býva (hoci tento je jedinečný), povedala mi o tom kamarátka, ktorej povedali, ktorým povedali... V podstate som to chápala ako dialógy, dopĺňanie sa so skúsenejším Poematom. Očarovalo ma to natoľko, že som o tom povedala kamarátom, ktorí povedali kamarátom, ktorí povedali... Reťazová reakcia je dobrý spôsob rozširovania vecí, ktoré stojí za to rozširovať a postupne ju vnímame ako prirodzenú záležitosť. Písanie s Poematom zahrňovalo najmä očakávanie, prekvapenie a naplnenie!!!... Je zaujimavé prečítať si jeho reakcie na verše. Reakcia na filozofiu. Poemat sa musí priblížiť každému osobitému vnímaniu... Má to pestré...

Čo ťa vedie k písaniu poézie a ako ju vnímaš? Akým témam sa najčastejšie venuješ v básňach?
Poézia je spôsob života. Je to tá najkrajšia chorobnosť. Cez poéziu vnímam bytie, okolie, vesmírnu inteligenciu. Cítim, že cez ňu sa dá dotýkať nadčasovosti a to ma upokojuje. A zároveň ma to príjemne rorozrušuje. Mám pocit, že občas klameme, keď povieme, že píšeme o živote. Áno, pomenúvam veci, ktoré vidím, ale aj neviditeľné svety. Napokon, myslím, že poézia je vlastne natrhnutie hranice medzi viditeľným a neviditeľným, videným a nevideným, živým a neživým, zažitým a neprežitým, medzi danými (možno niekedy nudnými alebo bolestivými) faktami a vlastnou túžbou.
Píšem o tom, čím chcem žiť. Samozrejme, že sa to odvíja od toho, ako žijem. Ale mám jedno každodenné chvejivé chcenie - stať sa poéziou.

Máš dostatočnú možnosť realizovať sa?
Myslím, že dnešná doba je plná možností. Je otvorená pre to pravé umenie, aj keď sa nájdu aj ľudia, ktorí si umenie pomýlili (napr. Superstar) a formujú časť oklamanej generácie. Ale teší ma, že ak sa človek správne pozrie, správne hľadá - nájde. Potom už stačí mať iba chuť čosi podniknúť, dať tvorbou najavo, že som tu. Že chcem niečo povedať. A je pekné množstvo bláznov, ktorým záleží na mladých talentoch (Týmto chcem pozdraviť Dalimíra Stana:)). Tí si vás už vezmú na zodpovednosť.

Poraď ostatným, kde môžu ďalej rozvíjať svoj talent, resp. Čo tebe najviac pomohlo pri písaní?
Pre začínajúceho básnika je dôležité, aby posielal svoje práce do rôznych literárnych súťaží, kam si ho potom pozvú. A hlavne byť obrnený voči kritike, ktorá nás posúva a nenechať sa ňou znechutiť. Na každej súťaži sa dozviete názor na vašu tvorbu, niektoré sa môžu zhodovať. Ale čo súťaž, to iná porota. Čo porotca, to názor. A je len na vás, ktorou cestou sa vyberiete, kde to budete vy.

Ktorých autorov nepreložíš z poličky na poličku, a tráviš s nimi dlhší čas?
Prešla som si tvorbu niekoľkých autorov každého obdobia. Som študentkou tretieho ročníka Prvého slovenského literárneho gymnázia a prelúskanie sa obdobiami je dôležité. Nielen preto, aby sme sa neopakovali v tvorbe, ale hlavne preto, aby sme poznávali. Mám rada poéziu Š. Strážaya, V. Reisla, M. Haugovej, L. Novomeského, P. Garana, R. Tomáša, košické trio, bez J. Urbana si neviem predstaviť večery... a vôbec! ...prirastie mi (nielen) do rúk všetko, čo ma zelektrizuje... Bolo by pekné raz niekedy niekde niekoho zelektrizovať.

s Utopijou sa zhováral Dalimír Stano

Utopija - výber básní (Poemat 2007)


sedemnásťročný
zautópiovaný...
... chytáš vo mne
svetlo...
na diaľku svitáš
na diaľku dusíš
cukor z našich slov...
lepí...
tak krásne lepí

natrhaný
utópiou


Pamätám si...
Raz nad ránom
si dedko ukryl
v pupku
snežienky

a mne sa zaseklo
v hrdle
mlieko
... skyslo
Pamätám si...

babke zbledol
ruženec v rukách
... práškovým cukrom
zabudnutým
na veku

Rozkýchané
sivé vlasy...
raz nad ránom...
v hrdle...
pamätám si


Motto: "ty vieš že v hodinách
sme holí...
a preto nás čas
na pokožke bolí..."

som tu...
(ob)čas zmáčaná
čakaním...
na nehu

topením v snehu
som tu
čas je holý...
preto ma tak často

na pokožke bolíš


ilustrácie: Wolter Schraa - IFS fractals