ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

V Bunkri

redaktor: Richard Kitta 2008-04-22

 

 

 

b1

b2

b4

b5

b6

b7

b8

b9

b10

b11

b11

b8

b9

b10

b12

b13

b14

 

 

 

 

 

Si kurátorom Nitrianskej Galérie, konkrétne Galérie mladých, ktorá bola v dobe svojho vzniku ojedinelou na Slovensku a ktorej činnosť bola obnovená v roku 2002. Ako by si zhodnotil jej doterajšie aktivity, úspechy a jej celkový vývoj?


V Nitrianskej galérii pracujem pomerne krátko (rok a pol), takže činnosť Galérie mladých pred mojim príchodom neviem celkom dobre zhodnotiť. Už od začiatku mi však bola veľmi sympatická myšlienka, že je tu galerijný priestor špecializovaný na prezentáciu študentov a mladých začínajúcich výtvarníkov. Táto atypická galéria-schodisko poskytuje vzácnu voľnosť pri realizácií projektov a je pre výtvarníkov veľmi zaujímavá aj kvôli priestoru samotnému. Ten predurčuje výstavy k tomu, aby boli tiež „atypické“. Galériu mladých vnímam ako miesto, kde sa dá experimentovať, skúšať nové, a nie len neustále produkovať nezáživné výstavy bez nápadu. Mám pocit, že je to stále lepšie, že sa Galéria mladých dostáva do povedomia ľudí, že sa pomaly začína o nej hovoriť, a teší ma, že väčšinou v pozitívnom zmysle. Určite sú veci, ktoré treba zlepšiť, napríklad rôzne technické nedostatky. Postupne sa to však deje, treba na to čas a žiaľ hlavne peniaze, ktorých ako všade v kultúre nie je nazvyš. Dúfam, že sa pozitívny vývoj galérie niekde v budúcnosti nezastaví. Veľmi by som si želal, aby sa dostala do povedomia ako kvalitná galéria, aby tu ľudia, najmä tí mladí, chodili radi. A nielen z Nitry, ale z celého Slovenska.

 

Kto, kedy a prečo potom prišiel s myšlienkou vytvoriť nový alternatívny priestor v priestoroch CO krytu? Aká je filozofia a základné predpoklady fungovania Bunkra?


Presne to povedať neviem, ale tá myšlienka visela vo vzduchu už dlho. Keď som začal pracovať v Nitrianskej galérii a uvidel som prvý krát ten kryt, ihneď ma uchvátil a začal som rozmýšľať, čo všetko by sa v ňom dalo uskutočniť. Potom sa koncom minulého roka našli peniaze na jeho rekonštrukciu, takže sme sa mohli smelo pustiť do tohto projektu. Základnou myšlienkou bolo vytvoriť alternatívny priestor, kde by sa neprezentovali len výtvarníci, ale kde by sa súčasné vizuálne umenie mohlo prepájať s inými formami umenia, ako napríklad s divadlom alebo hudbou. Ide teda o multifunkčný priestor, ktorý je otvorený všetkým nápadom a podnetom zo strany mladých umelcov. Bunker je veľmi špecifickým a zaujímavým miestom, snáď ešte viac než Galéria mladých. Ponúka ideálne podmienky na site-specific charakter tvorby. V prvom roku fungovania Bunkra zaujme v jeho programe najviac miesta projekt Galéria mladých kurátorov, chystajú sa však aj iné akcie ako koncerty alebo performance. Čo príde potom, uvidíme...

 

Jedným z problémov, s ktorými sa konfrontuje aj vami pripravovaná výstava Mimósis je práve kritika uzavretosti oficiálnej kultúry a nedostatočnej “interaktivity” medzi umením a percipientom… Môžme považovať Bunker za miesto odboja proti inštitucionalizovanému umeniu, ktoré je na povrchu a ktoré už nie je kompetentné vidieť “do hĺbky” problému súčasného umenia?
 

Nemyslím si, že Bunker je miestom odboja proti niekomu alebo niečomu. Skôr sa snaží ponúknuť to, čo je označované ako „alternatíva“, hoci aj takzvaného inštitucionalizovaného umenia. Chce ponúknuť priestor prejavom tvorivého myslenia, aké v našej spoločnosti často nenachádzajú pochopenie a nemajú priaznivé podmienky, v ktorých by sa mohli voľne rozvíjať. Bunker nemá riešiť nejaké problémy súčasného umenia, skôr ho trochu netradičným spôsobom prezentovať divákom. Ľudia by tu mali zažiť a vidieť niečo iné, ako to, na čo sú zvyknutí. Bunker je otvorený nielen umelcom, ale aj divákom, ktorí by sa súčasného umenia nemali báť.

 

Ako vnímaš kvalitu súčasných výstav organizovaných na nekomerčnej pôde? Neraz sme svedkami produkcie, v ktorej sebaprezentácia a ego autorov prevládajú nad kvalitou vystavovaného… Ktorá z exhibícií slovenského výtvarného umenia ťa v poslednom čase zaujala?


Mne osobne vadí, ak je výstava bez nápadu. Posudzovanie kvality jednotlivých diel je vždy veľmi subjektívne, no výstava ako celok by nemala byť len nezmyselným zhlukom umeleckých artefaktov. Ak mám pravdu povedať, tak ma v posledných týždňoch nič nejako výraznejšie nenadchlo. Už dlhšiu dobu však sledujem priestory, ktoré prinášajú podľa mňa kvalitné výstavy slovenského, ale aj zahraničného umenia, ktoré sa snažia podporovať alternatívne a mladé umenie. V Bratislave je to napríklad Galéria 13m3, Open Gallery, galérie Medium alebo Space, ďalej sú to žilinská Stanica, košický IC Culture Train, alebo Bunkru podobný priestor Subteren v Michalovciach. Aj v regionálnych galériách v Trnave či Žiline sa dejú veci, ktoré stoja za pozornosť. O pár dní sa začne ďalší ročník festivalu Multiplace, ktorý je ojedinelým počinom na Slovensku. Spája sa tu vizuálne umenie, divadlo, hudba, nové médiá. Akcie sa konajú simultánne na rôznych miestach Slovenska a v zahraničí. Takéto „sieťovanie“ umenia a kultúry je v dnešnej dobe veľmi dôležité a pre mňa zaujímavé a podnetné.



Ako kurátor máš za sebou nemalé skúsenosti. V čom vôbec spočíva častokrát opomínaná práca kurátora? Aké sú tvoje priority? Vyberáš si umelcov sám, alebo ťa oslovujú oni sami?


Práca kurátora by mala spočívať v dialógu s výtvarníkom či výtvarníkmi, s ktorými pripravuje výstavu. Ja si myslím, že je to tímová práca. Výtvarník by si mal nechať poradiť od kurátora, mal by s ním komunikovať. Na druhej strane by mal kurátor počúvať výtvarníka a nesnažiť sa presadzovať iba svoj uhol pohľadu. Takáto forma spolupráce je samozrejme náročná a vyžaduje si často aj kompromisy, ale iba tak môžu byť s výsledkom spokojné obe strany. A snáď v konečnom dôsledku aj divák. No a na argument, že „dobrý výtvarník nepotrebuje kurátora“ rád používam protiargument, že „ani dobrý kurátor nepotrebuje výtvarníka“. Na Slovensku sa však kurátor musí zväčša zaoberať aj inými vecami, ako len výberom diel na výstavu a komunikáciou s výtvarníkmi. Dalo by sa povedať, že som teoretik umenia, manažér, fundraiser, PR oddelenie a sekretárka v jednej osobe. Je to síce časovo pomerne vyčerpávajúce, no takto sa naučím určite omnoho viac, ako keby som mal za sebou tím ľudí, ktorý by to všetko robil za mňa. Čo sa týka priorít, snažím sa prezentovať kvalitné umenie, ktoré osloví aj bežného diváka. S výberom umelcov to prebieha aj tak, že ma oslovia sami, no častejšie si ich vyberám sám. Snažím sa sledovať, čo sa deje vo výtvarnom umení, na slovenskej a zahraničnej scéne. Keďže sa venujem najmä mladým výtvarníkom a študentom, tak chodím na prieskumy, na vernisáže a iné miesta, kde sa zvyknú podobní ľudia vyskytovať.

 

V istom rozhovore si uviedol, že: „študent dejín umenia si na Slovensku nemá kde v praxi vyskúšať, ako sa výstava organizuje. Bunker mu v tomto dáva príležitosť.“ Aká je koncepcia Galérie mladých kurátorov? Kto každý sa môže tohto projektu zúčastniť?


Galéria mladých kurátorov je program, v ktorom Nitrianska galéria podporuje napríklad študentov dejín umenia alebo kulturológie a mladých začínajúcich kurátorov. Keďže počas štúdia nemajú možnosť si vyskúšať, ako sa organizujú výstavy, túto úlohu by rada suplovala naša galéria. Je paradoxné, že ak sa niekto chce venovať súčasnému umeniu a organizovať výstavy, tak sa to v podstate nemá kde naučiť. Preto sme rozbehli tento program, kde v rámci našich možností poskytujeme na výstavné projekty priestor, technické zabezpečenie a konzultácie. Nejedná sa však o nejakú súťaž, kde by odborná porota vyberala zo zaslaných projektov. Chceme dať priestor každému, čo je na jednej strane z pozície galérie riskantné, no na druhej strane asi najférovejšie. V roku 2007 sa konal takpovediac nultý ročník tohto projektu, prihlásila sa „až“ jedna uchádzačka. V októbri potom zrealizovala svoj výstavný projekt v Galérii mladých. Od tohto roku sa projekt presunul do Bunkra a prišlo nám až osem projektov. Takýto záujem ma zaskočil a úprimne potešil. Kvôli tomu je vlastne až do apríla 2009 úplne zaplnený program Bunkra; väčšina akcií, ktoré sa tam odohrajú, budú výstavy v rámci Galérie mladých kurátorov. Som zvedavý, ako to bude celé prebiehať a fungovať. Podľa toho sa budeme riadiť v budúcnosti. Projekt je momentálne uzatvorený, ale ak ho v roku 2009 opäť otvoríme, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou výstavy nebudú konať tak frekventovane počas pomerne krátkej doby, aby bol priestor Bunkra voľný aj pre iné aktivity.

 

V posledných rokoch vzniklo u nás viacero nezávislých nekomerčných galérií - niektoré prežili, iné nie. Ako vnímaš (budúcu) pozíciu nitrianskeho Bunkra v celoslovenskom kontexte? Aká je podľa teba jeho šanca na prežitie spolu s mladým umením, ktoré ponúka?


Dúfam, že šanca na prežitie tu je, aj keď je stále neistá. Totiž, Ministerstvo kultúry a väčšina ďalších fondov alebo nadácií podporujúcich súčasné umenie zatiaľ neprejavili záujem o jeho podporu. Začiatok je teda ťažký, hlavne ak máš zo strany oficiálnych inštitúcií pocit, že si zbytočný. No našťastie Nitrianska galéria predsa len nakoniec našla nejaké prostriedky na dočasné fungovanie Bunkra. Jeho fungovanie som si však predstavoval tak, aby nezaťažovalo rozpočet galérie, aby bol priestor sebestačný. Ak sa nám však podarí dobrý štart, ak akcie zaujmú a budeme mať za sebou nejaké úspechy, tak sa snáď časom bude ľahšie hľadať podpora. Je to trochu ironické, že najprv musíš mať niečo za sebou, až potom ťa niekto podporí, ale taká je realita a nemá zmysel fňukať. Ak sa podarí existenciu Bunkra udržať, tak sú plány do budúcnosti pomerne ambiciózne. Nechceme totiž, aby fungoval iba v regionálnom či celoslovenskom, ale aj v medzinárodnom kontexte. Veď už na výstavách v rámci spomínaného projektu Galéria mladých kurátorov sa predstavia výtvarníčky z Poľska a Čiech, na leto pripravujem v Bunkri a v Galérii mladých výstavu študentov z Vysokej školy úžitkového umenia vo Viedni. Takže dúfam, že sa rozbehne akási medzinárodná platforma, kde sa budú môcť spoznávať jednak umelci navzájom, no kde sa hlavne slovenský divák bude môcť stretnúť so zahraničným umením. Verím, že sa situácia v kultúre na Slovensku všeobecne zlepší a podmienky budú priaznivejšie. A ak nie, tak začnem chovať ošípané...
 

 

za rozhovor ďakuje Richard Kitta
(aj Omar Mirza)