ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Minimal music

redaktor: Richard Kitta 2008-04-24

 

Termín minimal art bol najskôr použitý v sochárstve a vo výtvarnom umení pre označenie tendencií maximálne redukujúcich materiál a pracujúcich s elementárnymi tvarmi a formami. V hudbe sa používa termín minimal music a je to kompozičný smer v americkej hudbe druhej polovice 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. Za východisko pre minimal music sa považuje skladba In C od Terryho Rileyho z roku 1964, v ktorej bližšie neurčený počet hráčov neustále opakuje niektorý z 53 jednoduchých melodických modelov a každý hráč nezávisle na ostatných ľubovolne prechádza jednotlivými modelmi. Forma je tu ponímaná ako proces bez zmien, zvratov a kontrastov.

Približne v tom istom období Steve Reich prichádza na princíp tzv. fázového posunu. Stalo sa to náhodou, keď na dvoch magnetofónoch necháva súčasne znieť ten istý zvukový materiál. Keďže nedokonalé magnetofóny nešli rovnako rýchlo, po čase jeden z nich zaostával a takto sa jednoduchý materiál dostal do zvláštnych vzťahov, ktoré nie je možné zapísať bežnou notáciou. (Je to podobné ako keď počujete na dlhej ulici znieť hudbu, alebo reč súčasne z viacerých ampliónov.) Tento jav bol nazvaný ako fázový posun, a začal sa uplatňovať aj pri živej interpretácii.
Minimal music bol reakciou jednak na európsku i americkú avantgardu, ale aj na dejiny hudby vôbec. Predstavitelia minimal music, keďže vychádzali z nadradenia princípu opakovania nad všetky ostatné princípy, dostávali sa do príkrej opozície s dovtedy komponovanou hudbou. Postupne ako študovali najmä indickú a africkú hudbu, stávali sa ich kompozície štrukturálne i farebne bohatšie, a poslucháčmi akceptované.

Avantgardistov, ale i tradicionalistov však minimalisti veľmi dráždili. Vadila im predovšetkým banálnosť materiálu, nesmierne jednoduché prostriedky a neustále opakovania narúšajúce tradičný princíp výstavby hudobného diela t.j. dvojicu totožnosť - kontrast. (Dovtedajšie hudobné diela boli komponované tak, aby v nich boli vyvážené prvky, ktoré sú si navzájom podobné s prvkami, ktoré sú vzájomne odlišné.)

Minimal music si však vyžaduje úplne iný spôsob percepcie ako avantgarda i ako tradičná európska hudba. Využíva sa tu totiž technika vyvolávania tranzu známa už v starých kultúrach, ale aj v bohoslužobnom speve založená na dlhodobom opakovaní krátkych melodicko-rytmických útvarov, alebo slov. Poslucháč (resp. účastník bohoslužby, alebo šamanského obradu) prestáva v tranze vnímať čas a môže byť potom pripravený vnímať skutočnosti, ktoré ho presahujú. To znamená, že aj minimal music má viac akoby meditačno-mystický rozmer a pre správne pochopenie treba túto hudbu aj takto vnímať. Tomuto porozumeli skôr rockoví a jazzoví hudobníci, a práve niektoré rockové a jazzové smery sú minimalom dosť výrazne ovplyvnené. Spomeňme si na tzv. Novú vlnu prelomu 70-tych a 80-tych rokov, skupiny ako King Crimson, či náš, už kultový Pražský výběr.

Minimalizmus ako štýl sa veľmi skoro vnútorne rozrôznil. Napr. súčasník Phill Glass sa stal komerčne nesmierne úspešným skladateľom pompéznych operných projektov, Terry Rilley píše zas introvertnú hudbu poznačenú intenzívnym štúdiom indickej hudby. Skladby Steve Reicha sú už v súčasnosti akceptované ako bežný koncertný repertoár vďaka mimoriadnému zvukovému pôvabu a farebnej bohatosti. Tento skladateľ prešiel členitým vývojom od používania jednoduchých modelov s fázovým posunom v dnes už legendárnych Piano phase a Violin phase, až po bohato štrukturované diela ako sú napr. Variácie pre orchester.

Juraj Vajo