ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Gregoriánsky chorál

redaktor: Richard Kitta 2008-05-01

 

Gregoriánsky chorál je forma jednohlasného latinského bohoslužobného spevu rímskokatolíckej cirkvi, praktizovaného väčšinou v priestoroch sakrálnych stavieb. Dodnes sa zachoval súbor niekoľko tisíc spevov. Spevy gregoriánskeho chorálu sa uplatňovali v rámci dvoch druhov bohoslužieb - omša a ofícium. Posvätné ofícium, čiže liturgia hodín, je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu. Cieľom gregoriánskej melodiky je dosiahnuť princípy čo najväčšej čistoty, názornosti a poriadku. Možno ich dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Každý druh spevu je zhudobnený podľa toho, v ktorej časti ofícia bude použitý. Modlitby a čítania sú jednoduchšie, recitujú sa. Omnoho bohatšiu melodiku má tzv. psalmódia, čo je znamená spev žalmov a žalmových textov. Treťou skupinou sú voľne komponované útvary, ktoré sú aj hudobne náročnejšie. Tu patria spevy, koncertné kusy spievané sólistami, ale aj jednoduchšie útvary. Pri snahe dosiahnuť princíp jasnosti a poriadku je najdôležitejšie zachovať jednotu textu a melódie.
Jedným z najväčších autorov gregoriánskeho chorálu bol sv. Ambróz, ktorý žil v Miláne v 4. storočí. Podľa neho sa nazýva aj typ Ambroziánskej liturgie, ktorá sa ako jediná používa dodnes (jedinou výnimkou je kaplnka v Tolede, kde sa spieva aj starý Mozarabský chorál).
Gregoriánsky chorál svojou krásou pôsobil na myseľ stredovekého človeka. Bol zdrojom, z ktorého čerpala ľudová pieseň takmer všetkých európskych národov, ako aj duchovná pieseň a hudba stredovekých duchovných a rytierskych hier. Melodika gregoriánskeho chorálu ovplyvnila aj počiatky operného recitatívu. Základná melódia cantus firmus sa stala oporou viachlasnej hudby a mnohí novodobí skladatelia (Bach, Berlioz, Ferenc Liszt, Mahler a ďalší) ju použili ako tému pre tvorbu.

Liturgická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu považuje gregoriánsky chorál za " spev vlastný rímskej liturgii". Práve snaha naplniť túto myšlienku a podporiť obnovu interpretácie gregoriánskeho chorálu bola poslaním prvého Medzinárodného Festivalu Gregoriánskeho chorálu. Festival sa konal koncom minulého roku v Bratislave, so začiatkom v Jezuitskom kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Počas štyroch dní sa predstavili spevácke zbory z Rakúska, Česka, Poľska, Talianska, Fínska a Slovenska. Stredobodom pozornosti bola slávnostná sv. omša s gregoriánskym chorálom, na ktorej spievali všetci speváci zúčastnení na festivale. Gregoriánske scholy počas liturgie dirigoval Prof.Dr. Franz Karl Prassl z Grazu. Štvordňový festival slávnostne ukončil benefičný koncert v Jezuitskom kostole, výťažok z ktorého odovzdali organizátori Detskej onkologickej klinike v Bratislave. Popri skvelom umeleckom zážitku sa organizátorom podarilo zároveň vytvoriť z účinkujúcich speváckych zborov jedno spoločenstvo veriacich.

Slávka Szaniszlová


záznam z 1. Medzinárodného Festivalu Gregoriánskeho chorálu:
www.lumen.sk/play.php?subor=emauzy_20_10_2007.mp3

linky:

www.zborarcus.sk
www.gregoriana.sk