ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

V pôvodnom znení s titulkami

redaktor: Richard Kitta 2008-05-13

 

Výber textov zo súčasnej slovenskej prózy
Katarína Sedláková, Valeria Živova, Univerzitné Vydavateľstvo, Veliký Tarnov 2007


Záujem o slovenskú prózu neutícha. Antológiu Výber textov zo súčasnej slovenskej prózy Kataríny Sedlákovej a Valerie Živovovej koncipovanú ako študijnú literatúru študentov malých filológií (slovakistiky) v Bulharsku môžme plným právom označiť za “výber”. To, či ide naozaj o reprezentatívnu vzorku próz alebo jednoducho “The best of” je záležitosťou širšieho diskurzu. Zostavovatelia sa podľa vlastných slov pokúsili o vyfiltrovanie textov, ktoré určitým spôsobom mapujú problematické duševné stavy slovenského indivídua a zároveň tak podávajú správu o stave súčasnej slovenskej spoločnosti. V čítanke nájdeme poviedky a úryvky z románov trinástich súčasných slovenských spisovateľov strednej a mladšej generácie. Nechýbajú (podľa abecedy) Bilý, Brenkus, Grupač, Hvorecký, Kolenič, Kompaníková, Kopcsay, Kovalyk, Matkin, Pankovčin, Rankov, Turan a Vadas. (Agda Bavi Pain, Balla a ďalší, podľa abecedy, chýbajú).
Súbor textov, ako je už pri výberovkách zvykom, vyznieva na istých styčných plochách nesúrodo, čo nie je a priori kontraproduktívne, na druhej strane si viem predstaviť podobnú zostavu podmienenú veľkorysejším výberom, aj čo do kvality vybraných textov. Napriek tomu majú čosi spoločné – tematicky lavírujú medzi pravdepodobnosťou a nemožnosťou, snívaním a racionalitou, banalitou a ekvilibristikou. Napokon, sme potomkovia postmoderny, teda intertextuálnosť, fragmentárnosť a irónia spojená s relativizáciou hodnôt je daným autorom blízka, ak nie vrodená. Ukážky z ich tvorby pochádzajú z knižných diel publikovaných v treťom tisícročí, s výnimkou titulu Bude to pekný pohreb (1997). Zmienim sa o nich iba v krátkosti. Poviedka Amazonia z Turanovho Sťahovania vtákov (2006) je napodiv ľahko odhaliteľná až frázovitá. Nenaplnenie láskou a jej hľadanie je témou, ktorú podľa môjho názoru zvláda autor viac vo svojej poézii. Exotika, tu zobrazená v náznakoch, však čitateľa neoklame a udrží ho v stave bdelosti. Ako z cigariet dym (2004) je sugestívnou výpoveďou básnika a výtvarníka Koleniča, ktorá je akýmsi voľným prozaickým pokračovaním jeho básnenia. Do deja-nedeja, v ktorom protagonisti sedia po celý čas v nočnej kaluži, nás autor vtiahne svojim nezameniteľným postromantickým štýlom. Nie najpriliehavejší výsek Hvoreckého románu Plyš (2005) je typicky chladný, ironický, hyperbolický… Čitateľ však môže tušiť chýbajúci zvyšok konštruovaného sujetu pojednávajúcom o živote I. Mirského, a to je dobre. Grupačova poviedka Holuby z jeho prozaického debutu Z podkrovia Európy (2000), mimochodom už preložená do bulharčiny, je úprimnou a prirodzenou výpoveďou o (rodinnom) živote a mŕtvych holuboch, miestami nenápadne asociujúca Bachovu Čajku. Poviedka Vlčia tma pochádza z Kompaníkovej debutu Miesto pre samotu (2003). Prvýkrát bola publikovaná v zborníku Poviedka 2001. Je to “príbeh” o ženskej osamelosti a smútku, kde autorka dokazuje svoje citlivé vizuálne vnímanie. Matkin, známa neznáma postavička slovenskej prózy, tu analyzuje narušené medziľudské vzťahy. S dekadentným humorom deklaruje Aký je rozdiel medzi ženami a mužmi. Pohybuje sa kdesi na hranici efektnej hry a tínedžerského punku. Viac v jeho knihe Láska je chyba v programe (2004). Svojský rozprávač Vadas v poviedke Smrť v daždi z knihy Prečo sa smrtka smeje (2004) nás na pozadí bližšie neurčeného tropického pralesa dráždi existenciálnymi pocitmi, ktoré vedú až k neúprosnému fatalizmu a definitívnej kapitulácii človeka. Filmová montáž je príznačná pre poviedku Na návšteve u dcéry, ktorá je súčasťou Rankovovej knihy V tesnej blízkosti (2004). Ide o zaujímavé prelínanie času na inak minimálnej ploche, ktorú tvorí nedopovedaný dialóg matky a dcéry. Úryvok z kontroverzného románu Démon svätosti (2004) vystihuje celkový kolorit Bilého diela. Bilý stavia na kontraste sveta pred a za kláštorným múrom. Po jeho dokonale zvládnutom básnickom jazyku si zrazu musíme zvyknúť na prózu, ktorá až tak neoslní, hoci poukazuje a to bezvýhradne na háklivé spoločenské problémy. Brenkusov prozaický debut Návraty pekla (2005) takisto bol a je prijímaný rozdielne. V časti, ktorá detailne opisuje uvoľnenosť mravov, hraničiacu so zvrátenosťou a obscénnosťou akej je vôbec ľudský tvor schopný (vždy akoby v intenciách bežnej reality s výnimkou náhlych spastických “prešľapov” do surrealizmu), používa jazyk primeraný obsahu, ktorý však môže čitateľa unaviť. Feministicky ladený výstup prozaičky a dramatičky Kovalyk v podobe titulu Neverné ženy neznášajú vajíčka (2004) je sondou do vzťahu ženy a muža, no zväčša sme svedkami iba ich extrémnej reakcie na extrém. Rovnomenná poviedka použitá v tejto antológii je ako inak - o nemilosrdnej emancipácii. Zlý sen za bieleho dňa, fantazijné a bizarné prvky vsadené do naoko bežnej situácie, to sú atribúty poviedky Mucha od Pankovčina, ktorej sa dá uveriť aj bez ujmy na duševnom zdraví. Autor nám týmto zároveň predstavuje svoju knihu Bude to pekný pohreb (1997), ktorá je vôbec najstaršou v tomto výbere. Antológiu uzatvára Kopcsay. Ponúka nám krátku prózu Potopa z knihy poviedok Domov (2005). Možno neohúri, nezaskočí, no scudzujúcou atmosférou a skepsou radového človeka podvedome zažívajúceho vnútorný boj, vie dramaticky vykresliť aj triviálnu životnú situáciu.

Po rôznych antológiách slovenskej prózy preložených do viacerých európskych jazykov (spomeniem aspoň anglickú Slovak Literary Review z roku 2004, alebo poľskú antológiu Miesto príbehu z roku 1998) je Výber textov zo súčasnej slovenskej prózy výnimočný práve tým, že ostal v pôvodnom znení, s titulkami v podobe slovensko-bulharského prológu Sedlákovej a Živovovej. Tento mini-export slovenskej prózy, ak prižmúrime očko aj nad nedôslednou jazykovou korektúrou, považujem za vcelku interesantný literárny artikel, schopný zaujať nielen čítaniachtivých bulharov.


Richard Kitta