ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Ako ľuďom priblížiť umenie

redaktor: Richard Kitta 2008-05-31

 

 

uz2

uz3

uz4

uz11

 

uz7

uz8

uz9

Prečo dva uzly?


Spojením dvoch nití v jednom bode vzniká uzol. Ich množením sa vytvára sieť, „ktorá“ je aj hlavný zámer Multiplacu. Snažila som sa presieťovať – prepojiť videotvorbu ľudí z rôznych častí Európy, Ameriky a Ázie v dopravnom kumulačnom uzle Trnavy. Budova galérie situovaná v bezprostrednej blízkosti autobusového nástupišťa, ktoré počas dňa absorbuje množstvo ľudí, predstavovala ideálny komunikačný priestor diváka s umením. Veľkorozmerné večerné premietanie na jej fasádu sprostredkúvalo mentálny a vizuálny stret okoloidúcich s videoartom.

 

Aký bol tvoj koncepčný zámer, filozofia projektu? Podľa akého kľúča bol zostavený výber jednotlivých videosnímkov?


Zaujíma a fascinuje ma moment akéhosi spoločného, globálneho vedomia a uvažovania v umení. Oslovila som preto svojich známych po svete, či by mi nemohli dodať svoje videá, ktoré by sa ocitli na jednom mieste, v jeden večer. Z asi 200 videí som nakoniec vybrala 34, ktoré som zoradila do asociačného sledu, či už podľa vizuálneho alebo tematického kľúča. Vznikla tak zaujímavá konfrontácia ich názorov, tvorivých impulzov, uvažovania, či vplyvu prostredia, ktoré sa prejavujú/odrážajú v ich tvorbe. Odstupom času mi celý projekt príde ako výskum, ktorého hypotézy a predpoklady som si úspešne potvrdila :-).

 

Program projekcie prebiehal na fasáde, neskôr vo vnútri galérie. Aké boli reakcie divákov? Bola si spokojná s priebehom a celkovým výsledkom akcie?


Celé to prebehlo veľmi príjemne. Sedeli sme na tráve, popíjali víno, jedli sushi a popri tom pozerali videá. Prišlo oveľa viac ľudí, než som predpokladala a niektorí okoloidúci pozerali projekciu cez bránu, či z nástupíšť. Na moje počudovanie – do konca zostala asi štvrtina, čo ma potešilo, keďže bol apríl a večer sa už dosť ochladilo. No ešte väčšmi, keď mi Michal Mironov (lektor z galérie) povedal, že niektorí ľudia si videá prišli pozrieť ešte raz do galérie, kde projekt bežal na TV celý nasledujúci týždeň a neskôr i v rámci Noci galérií.

 

Niektorí zainteresovaní vnímajú súčasný videoart v určitej defenzíve voči novým napr. interaktívnym technológiám, mnohí ani nevedia, že niečo také existuje. Čím ešte môže osloviť videoart?


A ja som zas počula presný opak. Že sa ľudia uchyľujú skôr k videoartu alebo videu ako médiu. Hlavne ti umožňuje v krátkom časovom úseku rozpovedať príbeh a ten bude pre ľudí vždy zaujímavý a lákavý. Myslím si, že ide vždy o individualitu človeka a o spracovanú tému, o to, k akému médiu, či problematike inklinuje.

 

Si aktívnou výtvarníčkou, pracuješ aj s médiom akým je video, popritom organizuješ v rámci trnavskej Galérie J. Koniarka podujatia rôzneho druhu. Nepociťuješ to občas ako istý osobný konflikt záujmov?


Túto otázku mi už kládlo veľa ľudí, sama som sa ňou isté obdobie zapodievala a nemyslím si, že by išlo o osobný konflikt záujmov. Projekty vnímam ako súčasť svojich konceptov, v ktorých uvažujem nad tým, ako priblížiť umenie ľuďom a toto je len jedna z podôb. Okrem toho sa pohybujeme v slovenskom kontexte, kde sa toho mimo centra až tak veľa nedeje. Publikum si však môžeš vytvoriť všade. Baví ma pracovať s divákom, prepájať ľudí a sprostredkovávať im nové informácie, či pohľady, ukázať odlišné podoby uvažovania, či prístupy k životu.

 

Aké sú tvoje plány, čo sa týka samotnej umeleckej tvorby, ale aj organizovania výstav a podujatí v najbližšej budúcnosti?


Momentálne spolupracujem s českými výtvarníkmi na projekte Cargo, pre ktorý chystám výber slovenského videoartu. V Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave rozbiehame projekt Project room 14, ktorý umožňuje študentom výtvarného umenia odprezentovať svoje portfólio na DVD nosiči v priestoroch galérie počas 14 dní. Uvažujem nad projektom pre žilinskú Stanicu, 13m3, bystrický VaFex a samozrejme i nad spoločnou výstavou so známymi.

 


za rozhovor ďakuje Richard Kitta