ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Od Morseho k 4G

redaktor: Richard Kitta 2008-06-27

 

 

Až v 19.stor. sa podarilo zostrojiť prvý elektrický telefonický prístroj umožňujúci hlasovú komunikáciu na diaľku. Tomu predchádzala celá plejáda vedeckých experimentov a objavov v oblasti matematiky, fyziky a chémie. Innocenzo Manzetti a jeho hovoriaci telegraf, elektromagnetický mikrofón a slúchadlo Antonia Meucci, ďalej Elisha Gray, ktorý transmitoval ľudský hlas cez telegrafický obvod a svetoznámi Alexander G. Bell a Thomas Edison, predbiehajúci sa v patentovaní svojich vynálezov - všetci vychádzali z už existujúceho Morseho telegrafu schopného vysielať telegramy – prvé „SMS“ správy. Telefón Antonia Meucci bol prvýkrát predvedený v New Yorku v roku 1860. Fungoval na princípe membrány s permanentným magnetom a cievkou, ktorá prevádzala akustické vlnenie (kinetika vzduchu) na elektrický prúd. Výhodou jeho systému bola vysoká vernosť prenášaného zvuku, nevýhodou nízka hlasitosť a malý dosah. A. G. Bell patentoval svoj dynamický telefón pracujúci na podobnom princípe až v roku 1877. Western Union ako jedna z prvých komerčných telefonických spoločností vlastnila telegrafickú a neskôr telefónnu sieť v San Franciscu a New Yorku. Drahé telefónne hovory boli obmedzené iba na registrované dvojice telefónnych aparátov.
V roku 1908 americký pestovateľ melónov Nathan B. Stubblefield patentoval svoj rádiotelefón (cave-radio), ktorý pracoval na princípe indukcie frekvencií zvuku. V 30-tych rokoch 19. stor. sa z neho vyvinuli populárne dvojpásmové rádiotelefóny používané američanmi najmä v taxíkoch a verejnej doprave. Ďalším priekopníkom mobilnej komunikácie požívanej v americkom vojenskom námorníctve bol kanaďan Reginald Fessenden. Jeho vynález “shore-to-ship“ telefónu sa uplatnil počas 2. svetovej vojny. V Európe boli prvé rádiotelefóny použité v roku 1926, vo vlaku prvej triedy z Berlína do Hamburgu, ktoré našli uplatnenie aj ako nemecká vojenská technika počas 2. svetovej vojny.
Keď vyvinul švédsky Ericsson v roku 1956 prvý plnoautomatický mobilný telefón nazývaný MTA (Mobile Telephone system A), vážil 40 kilogramov. MTA vychádzal z mobilov dnes už označovaných ako mobily nultej generácie (0G). Prudký rozvoj elektrotechniky a nástup miniaturizácie sa prejavil až pri prototype prenosného telefónu MTB druhej vývojovej rady z roku 1965, ktorý mal už iba 9 kilogramov. V tom čase bola analógová transmisia pokusne nahradzovaná digitálnou platformou SONET (Synchronous optical networking) a pracovalo sa na prenose pomocou optických vlákien. Martin Cooper, vývojár Motoroly, patrí k tým, čo sa zaslúžili o podobu mobilného telefónu, tak ako ho poznáme dnes. Prvý hovor s pomerne ľahkým prenosným telefónom vlastnej výroby uskutočnil v roku 1973.

Mobilný telefón, alebo mobile-phone / cell-phone (z gréc. tele – ďaleko, phonos – zvuk a z lat. mobilis – hybný) je typ prenosného telefónu určený na hlasovú, textovú a obrazovú (tele)komunikáciu. Pracuje na princípe dynamickej transmisie elektrického signálu v rámci mobilnej digitálnej a terestriálnej telefónnej siete. Je schopný prijímať a odosielať rádiový signál v rámci mobilnej siete pozostávajúcej zo sústavy vysielačov, ktorá je prepojená aj s káblovou telefónnou sieťou. Pri komunikácii medzi mobilnými zariadeniami dochádza k digitalizácii zvuku. Podľa digitalizačných technológií rozlišujeme generácie mobilných systémov. Japonské systémy prvej generácie (1G) (AMPS a NMT), prvýkrát použité v roku 1979, boli analógové. Systémy druhej generácie (2G) vyvinuté v roku 1991 vo Fínsku (GSM - Global System for Mobile Communications) boli už digitálne. Prvým komerčným operátorom sa stala fínska Radiolinja. Prvé vysokorýchlostné 3G systémy, známe aj ako IMT-2000 boli vytvorené v roku 2001 v Japonsku a sú stále vo vývoji. V tom čase spustil NTT DoCoMo v Japonsku dodnes používaný mobilný internetový full-servis systém i-Mode. Európske, africké a ázijské krajiny dodnes využívajú jednoduchý systém GSM, ktorý je kompatibilný so systémom CDMA používaným v USA, Austrálii a Japonsku.
V súčasnosti prebieha prudký rozvoj progresívnych komunikačných metód. Jednou z nich je VoIP (Voice over IP), zabezpečujúca transmisiu audio a video signálov v sieti internetu pomocou paketových blokov a dát. Ericsson vyvíja od roku 2006 systém HSPA (High speed packet access), ktorý v súčasnosti ponúka dátový prenos až 100Mbit/s. Ďalšou je platforma Wi-Fi využívajúca hotspoty, ponúkajúca lacné, resp. bezplatné telefónne hovory v rámci celosvetovej internetovej siete. V tejto súvislosti treba spomenúť aj voľne šíriteľné užívateľské softvéry na báze voice engine, ktoré simulujú telefónne hovory ako napr. GIPS, Hellosoft, Skype alebo D2 Technologies.
Mobily sú dnes okrem primárnej audiovizuálnej a internetovej komunikácie bežne využívané aj v oblastiach obchodu a služieb, ale aj na špecifické účely akými je napr. prevádzkovanie meteorologických varovných alebo vojenských a navigačných systémov. Pri teroristickom útoku na madridský vlak v roku 2004, použili separatisti z ETA na odpálenie bombových náloží práve mobilné telefóny.
S postupujúcou miniaturizáciou mikročipov sa čoraz viac komponentov stalo bežnou súčasťou výbavy mobilných telefónov a zariadení: prenos multimediálnych správ (SMS - Short Message Service, MMS - Multimedia Messaging Service), pripojenie na internet, prehliadanie jednoduchých internetových WAP stránok (hypertextový značkovací jazyk WML), prehrávanie zvuku (MP3 a i.), memo-nahrávanie zvuku, rádio, streaming a download videa (MP4), GPS (Global positioning system), ovládanie hlasom, rôzne mobilné softvéry, aplikácie a hry. Mobil je možné použiť aj ako bezdrôtový modém, digitálny fotoaparát a kamkordér. Je možné ho prepájať a „sieťovať“ s inými zariadeniami cez infrared port, bluetooth alebo USB dátový kábel. Dôležitou súčasťou všetkých mobilných jednotiek je mikročip Subscriber Identity Module, známy ako SIM (karta), ktorý obsahuje konfiguračné dáta telefónu a predstavuje unikátne mobilné číslo.
O prudkom rozmachu používania mobilných sietí hovorí aj fakt, že v roku 2007 bolo evidovaných vo svete viac ako 3,3 miliardy jednotiek mobilných telefónov, pričom najväčšia hustota používania mobilov je v Luxembursku (158 mobilov na 100 ľudí).

Vo vývoji mobilných aplikácií sa za základ považuje teória rozvoja Six M's autorov Tomi Ahonena, Joe Barretta (Nokia) a Paul Goldinga (Motorola). Six M's znamená Movement (pohyb), Moment (čas), Me (personalizácia), Multi-user (komunita), Money (platby) a Machines (automatizácia). Systémy štvrtej generácie (4G, resp. beyond 3G) sú blízkou a reálnou víziou komplexného riešenia bezdrôtovej komunikácie budúcnosti, s predpokladanou adaptáciou do roku 2015. Progresívne softvérové spoločnosti ako Beatnik (Nokia) a Tao Multimedia skúmajú a vyvíjajú nové platformy pre mobilné zariadenia 4G. Mobilná sieť bude integrovaná s IP platformou world wide webu, čo bude mať za následok streaming mobilného multimediálneho toku vysokých rýchlostí (až 1 Gbit/s) a z toho vyplývajúci ďalší rast informatizácie a globalizačného trendu.


Richard Kitta