ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

BORIS AKUNIN: ČAJKA

autor: tükör 2018-11-27

 

BORIS AKUNIN: ČAJKA

 

Premiéra umeleckého súboru Tükör Társulat 

 

Umelecký súbor Tükör Társulat vznikol v októbri 2017 pod záštitou OZ Rovás, z iniciatívy režisérky Andrey Bodon, ktorá má v režírovaní divadelných hier 20-ročnú prax v oblasti mládežníckeho divadla. Pri práci so študentmi gymnázia však vznikla potreba divadelného súboru s dospelými členmi. Takýto súbor by bol ohľadom členov ustálenejší a pre mnohé divadelné hry viac vyhovujú dospelí herci s väčším vekovým rozpätím. V Košiciach existuje mnoho maďarských amatérskych umeleckých telies, ale práve v oblasti divadelníctva zapĺňa tento novovzniknutý súbor dlho existujúcu medzeru.

 

 

Boris Akunin: Čajka

 

Prvým predstavením súboru je hra ruského súčasníka Borisa Akunina (1956) s názvom Čajka. Hra je voľným pokračovaním známej rovnomennej hry Antona Pavloviča Čechova, obsahuje však kriminálnu zápletku, je okorenená čiernym humorom a je plná zaujímavých zvratov. Pre obecenstvo ponúka nielen rozptýlenie, ale literárnymi odkazmi na Čechova uspokojí aj požiadavky náročnejších divákov. 

 

Vidíme vidieckú ruskú kúriu. Domáci pán, Sorin sa od čias Čechova stal vozičkárom. Teraz ho znova navštívila jeho sestra, slávna herečka Arkadinová a priniesla so sebou aj svojho partnera, spisovateľa Trigorina. V kúrii žije aj Arkadinovej syn, Trepľov, ktorý sa tiež pokúša o literárnu tvorbu. Tu bývajú aj manželia Šamrajevovci, ktorí sú zodpovední za gazdovstvo a domácnosť. Ich dcéra Máša sa medzičasom vydala za učiteľa Medvedenka, ale často sa vracia domov. Sem-tam sa zastaví aj miestny lekár Dorn a dcéra susedného statkára, Nina, ktorá sníva o tom, že sa stane herečkou. Vyberaná spoločnosť – ako ich Čechov stvoril a Akunin v rozprávaní o ich živote pokračoval. 

  

Pôvodné Čechovovo dielo sa končí samovraždou mladého spisovateľa Trepľova. V hre Borisa Akunina sa však zistí, že Trepľov zomrel zásahom cudzej ruky. Kto môže byť jeho vrahom? Autor ponúka skutočne nečakané riešenie...

 

Hra mala premiéru v Žarnove, 23. novembra 2018.  

Režisérka a dramaturgička divadelného súboru zámerne hľadali hru od súčasného autora, keďže práve takéto divadelné hry sú menej známe pre obecenstvo a preto môžu byť zaujímavejšie ako diela klasických autorov. Hra bola vybratá tak, aby vyhovovala súčasnému zloženiu umeleckého telesa a každý v nej dostal primeranú rolu. 

 

Herci divadelného súboru vyjadrili svoj názor o stvárnených postavách: 

 

András Demko: Ostatní ho považujú za vrtošivého starca, ale on taký nie je. S každým má korektný vzťah a jedine on má úprimne rád Trepľova. Svoju chorobu predstiera iba preto, aby upútal pozornosť, lebo trpí nedostatkom lásky. Je to veľmi citlivý charakter.  

Tamás Kovács: Ak sa človek skryje do schizofrenickej roly Dorna, môže byť arogantný bez trestu alebo neschopný bez pocitu hanby. 

Zsuzsanna Kozsár: Polina Andrejevna je zaujímavá osoba, je neustále nápomocná a vždy koná dobro, je však aj príliš horlivá a nesmierne hlúpa. To je tá najhoršia kombinácia. Nemožno sa čudovať, že jej život je plný omylov.  

Péter Major: Medvedenko je vidiecky učiteľ, ktorý bojuje o lásku svojej manželky a snaží sa vyhovieť všetkým očakávaniam svojich blízkych, čím sa dostáva do zvláštnych situácií. V hĺbke svojej duše je to citlivý človek, ale jeho okolie si to necení.   

Eszter Mártha: Máša, ako ju spomínajú, je mladá dievčina v čiernych šatách. Jej súčasný charakter je výsledkom dlhého procesu: beznádejná láska, zlé manželstvo a nechcené dieťa ju zmenia na bytosť zatrpknutú, zlomyseľnú a sebeckú. Je čierna aj vnútri, nielen svojím výzorom. 

István Molnár: Šamrajev je človek s vojenskými spôsobmi. Chce všetky veci riešiť tak, ako sa to robí v armáde. Často zveličuje problémy, jeho empatia je menej vyvinutá, striktne sa pridržiava pravidiel, preto nemá zmysel pre citovú náplň situácií. 

Szilvia Pollag: Arkadinová je taká žena, ktorú možno skôr ľutovať než jej závidieť. V kariére sa síce dostala na vrchol, ale v súkromnom živote iba naháňa šťastie, preto je každý jej úsmev horkastý, jej bolesť je falošná a láska neúprimná. 

Gizella Polyák: Nina sa skrýva za maskou nevinnej naivky, ale odhalia ju, dokonca sa sama odhalí. K svojim hrám využíva nepokojného, beznádejne zaľúbeného muža. My, nevinné ženy sa vieme aj takto správať?!?

Károly Tóth: Je veľmi lichotivé, že každý je zaľúbený do Trigorina a zdá sa, že aj Trigorin je zaľúbený do každého... Je to pozitívny charakter. Páči sa mi, napriek tomu, že sa s ním nemôžem vo všetkom stotožniť.

 

 

Foto: umelecký súbor Tükör Társulat