ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Dámska spoločnosť je osviežujúca…

autor: Zsuzsanna Kozsár 2013-04-23

 

Dámska spoločnosť je osviežujúca…

 

Je tu priveľa žien, prosím pekne, v tejto nie priveľkej obývačke. Pravda, nie sú vždy všetky v izbe, ale predsa má človek pocit, že takýto nahustený ženský svet môže byť asi v háreme. Náš „paša” je však francúzsky pán v stredných rokoch, autor kriminálok, ktorý sa s miernou nadutosťou  prirovnáva ku Garcíovi Márquezovi (o čom našťastie dotyčný nositeľ Nobelovej ceny nevie). Samozrejme tento hárem  predsa nie je serail, pán Marcel Bernard (Péter Dudás) žije v monogamii (hoci kto to vie naisto), dotyční jedinci ženského pohlavia sú väčšinou v nejakom príbuzenskom vzťahu s ním.  
 
O Marcelovi nám stačí vedieť, že leží s nožom v chrbte v izbe, našťastie pre nás neviditeľnej. Na začiatku či konci toho-ktorého dejstva sa síce objavuje, aby zahľadiac do minulosti nám povedal pár vecí o niektorých rodinných reláciách. Kto ho zabil, to neprezradí ani v živom, ani v mŕtvom stave. Sľubujem, že to neprezradím ani ja. 
 
Vrah je však medzi nami – teda medzi ôsmimi ženami (osem je síce deväť, nedbajúc na pravidlá matematiky, máme totiž jednu alternovanú rolu. Lebo v Thálii je momentálne deväť žien v aktívnom súbore, ale aby žiadna z nich sa necítila ukrátená, pribudlo nám o jednu nepríjemnú starú dievku navyše – našťastie však nie sú prítomné súčasne.)
 
Teda prezrime si tie potenciálne vrahyne, ani nie podľa dôležitosti (podozrivosti), iba v poradí obsadenia.
 
Manželka Gaby (Mária Kövesdi Szabó). Elegantná, dosť triezva žena, nevie síce, čo robiť, ale nestratí hlavu kvôli tomu, že jej manžel zomrel násilnou smrťou. Smútok na nej nevidieť, za každých okolností dáva pocítiť, že je paňou domu. Ona je tu v práve a má aj pekný majetok, môže si dovoliť postarať sa o chudobné príbuzenstvo.   
 
Svokra Mamy (Erzsébet Cs. Tóth). Majte sa na pozore, prosím. Dve paličky, o ktoré sa opiera, môžu byť aj klamom: Mamy vie byť aj bystrá a rýchla, najmä ak treba nájsť schovanú fľašku. Ináč je to milá tetka s pletením v ruke, snaží sa utiahnuť do pozadia, veď jej dovolili, aby tu žila a vie, kde je jej miesto.   
 
Sestra Pierette (Lívia Varga). Dáma so svetáckymi skúsenosťami. Doterajší parížsky život je pridal na sebaistote, je aj trochu povýšenecká. Vynájde sa v každej situácii, je vždy zorientovaná, veľa vie, ale získané informácie využije vždy iba v ten pravý čas. Tak ona sa teda vie ovládať. Jej vzťahy s rodinou sú vlažné, nebýva tu, prichádza z vonka. Dokonca si netyká ani s manželkou vlastného brata. Je ťažké predstaviť si, že by sa ony dve vyobjímali.
 
Švagriná Augustine (Andrea Szoták / Viktória Rák). Tak ona sa nevydala, chudera. Ale zato dostáva zadosťučinenie, mnohonásobne. Zhabe jedlo, ponúkané iným, počúva za dverami a keby sa od nej pozornosť odvrátila, podľa požiadavky je schopná hocikedy omdlieť. Naozaj milá dáma. Ale nemá čo robiť okrem snenia a čítanie ľúbostných románov, naozaj jej netreba odoprieť trochu vzrušenia. (Patrí sa prehodiť zopár slov o rozdiele v stvárnení tejto postavy dvoma herečkami. Augustine v podaní Viktórie Rák je viac temperamentná, vrtká a má bližšie ku krajnostiam. V podaní Andrey Szoták je táto žena viac emocionálna, urazená a malodušná. Obe sú veľmi zaujímavé).
 
Staršia dcéra Susanne (Emőke Katalin Szabadi). Všetečná študentka, ktorá sa zo štúdií vracia domov iba zriedka. Typická vzorná žiačka, jej koníčkom je logické myslenie, systematickosť, mohla by byť ženským Poirotom, teda sa aspoň snaží s tými šedými mozgovými bunkami, aby problém vyriešila.  Ani na nej nevidno smútok, ale to hmýrenie, vyšetrovanie môže poslúžiť aj na ukrývanie bolesti. 
 
Mladšia dcéra Catherine (Judit Lax). Ona je ešte v puberte s búrlivými citovými zmenami. Poburuje ju jej stav „iba  16-ročnej”, hoci ju nerozmaznávajú, skôr dostáva posmech, odmietanie. Je impulzívna, koná rýchlo, občas jej vyletí čosi z úst, čo nemalo. Asi nie je tá vhodná osoba pre zachovávanie tajomstiev iných. Nie je schopná pretvárky, je úprimná. Ale prečo nesmúti za otcom aspoň ona?
 
Vedúca domácnosti Chanel (Kornélia Nagy). Áno pani, vraví a koná. Čo treba, urobí. Nie vždy bez hundrania, veď občas si povie svoje, ak pocíti čo i len štipku poníženia. Je hrdá a sebavedomá pracovnica, treba si ju vážiť, je prečo. Ona by teda nikdy nevyzradila nepríjemné tajomstvá.  
 
Slúžka Louise (Judit Márkus). Táto mačička je čerstvo-prijatá a veru aj dosť papuľnatá. Niežeby nepracovala, neplnila príkazy dokonale, ale stále sa predvádza s tým svojím okrúhlym zadočkom, až priveľmi dobre vie, že je tu najkrajšia a pevne verí, že to je iba začiatok kariéry. Ak ju nedosiahne inteligenciou (a to je nesporné, že je taká), tak to dosiahne svojím telom, ak niet inej možnosti. Ale čo sa jej pozdáva na tomto zamestnaní?
 
Tak prosím, toľko je tu žien. Možno hádať, kto je vrahom. Mňa sa darmo pýtate, ja vám to nepoviem, ešte by som sa raz zobudila s nožom v chrbte. 
 
Hoci sa blížia Vianoce, nie je tu práve vianočná nálada. Osem žien bez jediného muža – to ide občas na nervy. Sú tu občas potýčky, hystérie, výbuchy v tomto  nútenom spolubytí, v odpojenosti od sveta, v monotonite jediného pohlavia. Sú tu aj malé dôvernosti, príležitostné spojenectvá. Spoločný chľast zo šálok od kávy, tajné prekutranie kabelky, hazardné hry v napätom tempe. Sú tu aj túžby, sny, nádeje, city. Aj malé tajomstvá, ktoré postupne premaľujú tento obraz.  
 
My, ženy sme také – vraví hra (mimochodom: písal ju muž. Tu, v Divadle Thália ju aj muž režíruje, hosťujúci režisér József Jámbor). Aká by bola táto hra, ak by ju bola napísala žena? Alebo režírovala žena? O stupeň viac trkotania, nervozity a emócií?   
 
Ako sú v dámskej kabelke rôzne drobnosti, tak aj v predstavení sú momenty, ktoré sa môžu vynoriť z hĺbky ako poklad. Rozhorčený pohľad Márie Kövesdi Szabó, keď niekto povie niečo, čo sa jej nepáči.  Staromaterská radosť Erzsébet Cs. Tóth pri príchode vnučky. Sebaisté úsmevy Lívie Varga. Lamentácie Viktórie Rák ústami plnými jedla a jej scénka zamdlenia. Neuveriteľná frustrácia a nečakane sa prejavujúca, hlboká zmyselnosť Andrey Szoták. Emőke Szabadi a Judit Lax v (dobro)družnom sesterskom vzťahu. Úctyhodná priamosť Kornélie Nagy. Duet Judit Márkus s vysávačom. A samozrejme fúzy Pétera Dudása zastrihnuté v podobe tých Márquezových.  
 
 
 
Foto: Zuzana Klimek