ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Čičváková

 

SlavkaHriadelova

 

Otto Szabó

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Daumier a tí druhí

autor: Miro Procházka 2017-11-12

 

Daumier a tí druhí

 

Výstava v MaJel Centre /Košice, Alžbetína 42/

 

Začiatok 19. storočia. Na pultoch kníhkupectiev sa zjaví kniha s názvom Úplná učebnica kameňotlačiarstva vo všetkých jeho odvetviach a spôsoboch. Autorom nebol grafik, lež divadelník – pražský rodák ALOIS SENEFELDER (1771–1834). Ako nejeden veľký objav aj tento vznikol náhodne, keď si napochytro, z nedostatku inej príležitosti, zaznačil súpis bielizne odosielanej do práčovne na vápenec ležiaci naporúdzi. 

 

Technika sa stala ihneď obľúbenou najmä vo Francúzsku. Využívali ju na jednej strane tvorcovia, ktorí svoje diela zaznamenávali na povrch kameňa, na strane druhej to boli zruční remeselníci, ktorí podľa rozmerných plátien zhotovovali litografované kópie. Obom skupinám vyhovovala litografia technickou dostupnosťou, ľahkosťou vzniku, a hlavne tým, že sa zo všetkých grafických techník najviac blíži najvlastnejšiemu výtvarnému prejavu: kresbe ceruzou, alebo perokresbe. Preto ju aj hojne využívali dobové ilustrované časopisy. 

 

Vznikali celé cykly a seriály. Začiatok bol asi tak v 20. rokoch XIX. storočia. Tuná zakotvila až do roku 1870 s takou účinnosťou, najmä v politickej karikatúre, že mala trvalý dopad nielen na ilustračné umenie, ale na umenie vôbec. Keďže autori kreslili často priamo na kameň, bez predkresľovania a prípravných prác, cenené bývajú vkladané voľné listy, ba aj vystrihnuté obrázky s presvitajúcou podtlačou. 

 

Jedným z tých, čo plne využili výrazových možností litografie a zároveň obsahom útočne obžalúvali svoje časy, bol najvýznamnejší majster tejto techniky XIX. storočia, samouk HONORÉ DAUMIER (1808–1878). Jeho dielo je ohromné, veď vytvoril takmer 4000 listov. Prvú litografiu uverejňuje v roku 1829. Začínal politickými karikatúrami v republikánskom duchu v časopise La Silhouette. Roku 1831 sa stáva stálym spolupracovníkom novozaloženého časopisu La Caricature – hlavnej tribúny protivládnej opozície, čím sa vydal na vyše 40-ročnú dráhu satirického kronikára politického a spoločenského života vo Francúzsku, ktorú ukončila až jeho slepota. 

 

Za litografiu “Gargantua” sa dostal na pol roka do väzenia. Prečo? Zobrazil v nej novozvoleného kráľa Ľudovíta Filip ako pupkatého obra na tróne hltajúceho dane, pričom mu zo zadku vypadávajú vládne nariadenia. Keď v roku 1835 zákon proti slobode tlače znemožnil politickú karikatúru a La Caricature zakázali, prešiel do týždenníka Le Charivari (Mraučanie) a k výsmechu spoločnosti. Terč satirických šľahov tvorí hlúposť aj nadutosť meštiakov a byrokratov. Medzi svetoznáme karikatúrne seriály, dnes pravda ťažko dostupné čo i len v jednotlivých listoch, patria “Život meštiaka”, “Súdnické brucho”, “Parlamentné idyly”, “Fyziognómia Národného zhromaždenia”. Samotná séria “Aktuality”, z ktorej ukážky výstava prináša, obsahuje vyše 1000 listov. Výnimočný kresliar tu tvary zjednodušoval do veľkých jednoliatych objemov, vždy v dramaticky vypätom usporiadaní výjavov. Svojou geniálnou, priam improvizujúcou ľahkosťou vie vystihnúť základnú črtu každého charakteru, podstatnú grimasu, posunok. K tomu pristupuje veľká alúra, monumentálna tvorba okamihu, ktorý majú jeho obrázky aj pri malom formáte. Preto ho aj nazývali Homérom buržoázie.

 

”Ten šuhaj má v sebe čosi z Michelangela”, mienil BALZAC, ktorý s ním sedel v Charivari. Jedným z hlavných kresliarov v tomto časopise, kde mu v rokoch 1845–1860 patrila celá stránka, bol Ingresov žiak CHARLES VERNIER (1813–1892). Neskôr pôsobil aj ako spolupracovník magazínu Journal de rire (Smiešne noviny). Aj jemu útoky proti politikom a cenzúre vyslúžili väzenie. Jeho početné litografické cykly ako “Na maškarnom bále”, “Tí bodrí Parížania”, “V Tuilerijskej záhrade”, “Na prázdninách”, “Grizetky”, “Krinolínománia”, si berú na paškál dobové mravy. Na rozdiel od Daumierových, do hĺbky siahajúcich výtvorov, svojou prívetivou frivolnosťou sa zaoberá veselšími stránkami života. Príležitostne do oblasti satiry vstupovali aj litograf pracujúci pre závod Goupil a maliar žánrových výjavov pôvodne Charles François, neskôr EUGÈNE GUÉRARD (1821–1866), ďalej maliar portrétov, žánrových i morských scén ANTONY PAUL EMILE MORLON (1845–1905), žánrový maliar a portrétista parížskej smotánky PHILIPPE JACQUES LINDER (1835–1914) či HENRI-AUGUSTE PINGOT. 

 

Výstava je výberom z bohatých grafických zbierok bývalého zámku Coburgovcov, dnes Múzea vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici. Filip Coburg bol veľkým zberateľom grafiky, ktorého prezliekáreň je celá vytapetovaná kreslenými vtipmi z časopisov „La Caricature“, „Le Charivari“ a „La Silhouette“. Mnohé tlače možno obdivovať aj voľne v expozícii na chodbách kaštieľa. 

 

Výstava potrvá do 1. decembra 2017