ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Ženy v konfuciánskom poňatí sveta (1. časť)

autor: Csobády Beáta 2015-06-25

 

Ženy v konfuciánskom poňatí sveta (1. časť)
      Čínsky svetonázor bol od historických čias zameraný  na mužský uhol pohľadu, takisto rôzne zanechané  písomnosti a dôkazy pochádzajú väčšinou od mužov a poukazujú na mužské záležitosti. Z tohto dôvodu na postavenie žien, ich vnímanie, na časti priamo odkazujúce na úlohu pohlavia ťažko nájdeme v čínských filozofických textoch informácie, obraz ženy žijúce v spoločnosti z iných zdrojov musíme rekonštruovať.
 
      Je však potrebné vedieť, že v Číne filozofia sa neodlišovala tak ostro od iných disciplín, dokonca ani od každodenného života. Nepoznáme ďaľšiu kultúru, kde by jeden filozof tak vplýval na život ľudí – od opustených farmárov až k  “Synovi Neba” -, ako Konfucius v Číne. V 6-5. storočí pred Kristom žijúci majster a jeho učenie ešte stále určuje život Číňanom, a je zaujímavé, že proces funguje aj obrátene: veľa nápadov a noriem, ktoré žije v čínskej spoločnosti, sa viaže k mene Konfucia, aj vtedy, keď už to nemožno vystopovať až k nemu, alebo už existovali pred narodením majstra. Slovo konfucionizmus má aspoň dva významy: vyjadruje filozofickú školu, ktorú pravdepodobne založil legendárna osoba Kongzi a ktorú neskôr rozvíjali a zmenili ďalší majstri, ako napríklad Mencius, Xunzi, Dong Zhongshu, Zhu Xi. Na druhej strane je to ideológia, prístup, behaviorálny modelový a hodnotový systém, ktoré v čínskej histórii za dva a pol tisíc rokov niekedy viacej, niekedy menej – ale nikdy nie výlučne – hrali dominantnú úlohu. Dvoj-konfucionizmus samozrejme nemožno oddeliť od seba, školu určilo spoločenské prostredie a na spoločnosť – s významnou štátnou pomocou – mala obrovský vplyv škola.
 
      V nasledujúcich textoch slovo konfucionizmus budem používať v širšom slova zmysle, preto moja práca nie je založená primárne na konfuciánske kánony, ale vychádza z iných zdrojov, z konfuciánskych pohľadov na svet. Je potrebné poznamenať, že v Číne väčšina nefilozofických prác je s konficiánskym étosom: gramotnosť bola privilégiom iba niektorým, a vo väčšine prípadov vzdelávanie sa uskutočnilo pomocou konfuciánskych kníh, cieľom pisárov bola kariéra na úradoch, ku ktorej bola potrebná skúška z konfuciánskych kníh. Tí, ktorí písali práce – historické, literárne, politické – zostali pod vplyvom konfucionizmu. Tipickým príkladom je písanie histórie – cieľom západného spisovateľa (keď aj realizácia nie je vždy možná) je, že o udalostiach – sine ira et studio – dal objektívny obraz, kým čínsky historiograf sa snaží z historických udalostí dať morálno-politické poučenie – k tomu bola konfuciánska miera (veď čínsky historik bol štátnym úradníkom). Preto môžeme konfuciánsky svetonázor nájsť v širšom slova zmysle aj v iných  prácach, nie iba v konfuciánskych. Pre nás je to preto dôležité, lebo, ako už bolo uvedené, čínskí filozofi veľmi nepísali o ženských rolí, to, čo si mysleli o probléme, dá sa zistiť iba z iných prameňov. V nasledujúcich kapitolách budem sa snažiť zistiť aké ženské role existovali v konfuciánskom myslení a čo ich charakterizoval. 
 
Konfuciánsky svetonázor
 
      Hlavná a všetko ostatné určujúca charakteristika pre konfuciánsky svetonázor je hierarchický prístup – dokonca, tento prístup preniká do všetkých ostatných čínskych filozofických škôl, a tiež naplní aj taoizmus. (Všimnime si, že Kniha o Ceste a Ctnosti (Daode jing) je rovnaká s radami, ktoré dávali vládcom k dobrému panovaniu.) V Číne nikdy ani jeden filozof nemyslel na takú spoločnosť, kde by bola rovnosť. Hierarchický prístup existoval aj pred Konfuciom, on iba kodifikoval, potvrdil jeho dôležitosť.
 
      Tak sa zdá, že tá búrlivá doba, v ktorej sa konfucionizmus a ostatné filozofické školy rodili, určila hlavné ciele týchto škôl, dokonca v nasledujúcich tisícročiach celú čínsku filozofiu. Myslitelia dávali za hlavnú úlohu, aby našli spôsob na uistenie poriadku (zhi) proti chaosu (luan). Zhi, teda poriadok, nie je iba ľudský, ale aj sakrálny pojem: keď na zemi vládne poriadok (iná terminológia: “dobré vládnutie”), je poriadok v celom vesmíre, keď na zemi vypukne chaos, aj Nebo bude dotknuté, následne s katastrofami a abnormálnymi javmi varuje ľudí, aby urobili poriadok v Podnebí, inak zahynú. Pojmy zhi-luan sa stali centrálnymi prvkami čínskeho systému myslenia, to platí najmä v konfucionizmu, ktorému hlavným cieľom je odstránenie neporiadku, obnovenie poriadku – ako na spoločenskej, aj na rodinnej úrovni. Preto bola potrebná hierarchia: lebo keď rebríček je pevný, a všetci robia správnu prácu, v ríši bude poriadok.
 
      Idealizovaný konfuciánsky spoločenský obraz je nasledovný: hore je menom Neba múdry kráľ/cisár, pod ním všelijakí úradníci, celkom dole obyčajní ľudia. Hierarchia je prítomná aj v rodine: hlava rodiny má neobmedzenú moc, pod ním sú v prísnej hierarchii mladší súrodenci, manželky a deti. Podľa Konfucia existuje päť základných tried: syn a otec, poddaný a pán, manželka a manžel, mladší a starší, a priateľské vzťahy. Ako vidíme z týchto tried sú rovnocenné iba priateľské vzťahy, ostatné vzťahy sú charakterizozvané nad- a podriadenosťou. Ako v rodine, tak aj v spoločnosti každý má svoje pevne stanovené miesto, z ktorého vyplývajú práva, ale aj povinnosti. Ak každý dodrží tieto základné pravidlá, tak v spoločnosti bude poriadok. Ale ak povinnosti sú zanedbávané, nielen že to spôsobí negatívne na celú spoločnosť, ale naruší aj Nebeskú rovnováhu. Takže rodinno-spoločenské povinnosti sú aj sakrálnými povinnosťami, ich splnenie sa považuje nielen za základný zmysel života, ale zabezpečí aj harmonické fungovanie rodiny a spoločnosti a taktiež chrání súlad v kozme.
 
      O spomínaných učeniach sa Konfucius vyjadril takto: „Nech vládca je vládcom, nech poddaný je poddaným, nech otec je otcom, a syn synom.“ Tento čudne znejúci výrok skrýva starý čínsky filozofický problém, a to vzťah mena a skutočnosti. Podľa Konfucia slová stratilí svoje pôvodné významy. Napríklad slovo vládca skrýva v sebe všetky atribúty dobrého pána, ktoré patrí iba dobrému vládcovi. V dobe Konfucia sa toto pravidlo prestalo uplatňovať, pretože výraz vládca patril aj zlému pánovi. Zmyslom tejto myšlienky je, že mená treba „vyrovnať“, čiže slovám treba dať ich pôvodný význam, nech vládca sa správa ako dobrý vládca, nech poddaný je dobrým poddaným, atď. a takto vznikne poriadok.