ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Ženy v konfuciánskom poňatí sveta (2. časť)

autor: Csobády Beáta 2015-07-02

 

Ženy v konfuciánskom poňatí sveta (2. časť)

     

      Dlhý úvod bol preto potrebný, aby sme videli do akého systému patrí konfuciánska úloha ženy. Bez poznania spoločenského kontextu by sme mýlne mysleli, že v starej Číne boli ženy utláčané, ako to vyplýva aj z komunistickej propagandy. Je to aj z časti pravdivé, ale ku poznaniu skutočnosti potrebujeme hlbšie vedomosti.

 
      Ako sme videli, v ideálnej konfuciánskej spoločnosti každý má svoje stanovené miesto s určitými právami a povinnosťami. Konfuciánska ideológia hlavný dôraz dáva spoločenským pozíciám, a menej sa zaoberá hodnotami jedinca. Nikto nebol hodnotený pozitívne alebo negatívne podľa toho, či konal dobro alebo zlo, základom hodnotenia bolo to, či jedinec konal podľa jeho spoločenskej funkcii. Z desaťtisícoch zanechaných životopisov sa dozvedáme o jedincoch a ich funkciách, kde je hodnotená ich činnosť: konfucionistov nezaujímal jedinec, ale skutky vyplývajúce z jeho funkcie. Podstata teda spočívala v úlohe a nie v osobnosti. A toto sa vzťahovalo aj na ženy. Určená úloha ženy bola úloha manželky.
 
      Hore uvedené Konfuciove učenie nehovorí o ženách, ale zoznam nie je kompletný: mohli by sme pokračovať takto: „nech manželka je manželkou“. (Treba pripomenúť, že do kozmickej hierarchie formálne iba v 11. storočí zabudovali ženy veľkí neokonfuciáni, Zhou Dunyi a Cheng Yi, pravdepodobne preto iba vtedy, lebo úloha ženy bola taká jasná, že nepovažovali za potrebné to kodivikovať.) Jedným zo žiovotných cieľov konfuciánskeho muža bol zabezpečenie niekoho, ktorý po jeho smrti predstaví obete pre svojich predkov. (Duch, ktorému nebola prinesená obeta sa zmení na nebezpečného exulanta.) Tento cieľ sa dá dosiahnuť len splodením čím viac synov, pretože oni, synovia, vnúčatá, pravnúčatá prinesli obety pre duchov predkov. Pre muža znamenalo veľké nešťastie, ak sa mu nenarodil syn, pretože rodinné podanie sa tým prerušilo. Týmto pohľadom sa celkom zmenilo postavenie ženy, ktorej povinnosťou bolo vydať sa a rodiť mužských potomkov. Ak sa jej to podarilo, jej hlavná povinnosť bola splnená.
 
      Pritom manželka – ako každá iná pozícia v čínskom spoločenstve – mala ešte viac povinnosti. Ako sme videli, vzťah manžela a manželky bol súčasťou piatich konfuciánskych vzťahov, a aj tento znamenal pod- a nadriadený vzťah. Manželka bola podriadená manželovi, mala rodiť syna a pritom musela byť poslušná a musela poskytnúť aj iné služby. Bolo charakteristické, že žena od sobáša bola súčasťou manželovej rodiny, aj po smrti manžela musela byť poslušná svokre a svokrovi, obete priniesla pre manželových predkov, dlhšie smútila po manželových rodičov, ako po svojich. Už aj svadba bola úplne nezávislá od jej vôle (ale aj od ženícha): uskutočnila sa na základe zmluvy, ktorú uzavreli otcovia, ako v každej inej tradicionálnej kultúre.
 
      V tej téme vznikli aj predpisy: najvýznamnejšie záznamy sú v konfuciánskej Knihe zvykov (Liji), ktorá vznikla medzi 8-3. storočí pred Kristom. Jej obsahom boli presné povinnosti ženy. S podobnou tematikou vznikli knihy aj neskôr (ako napríklad: Predpisy pre ženy (Nujie) od Ban Zhao, okolo 28-116, alebo Bibliografie vzorných žien (Nujie) od Liu Xiang, 79-8 pred Kristom, ktorá obsahovala príbehy významných žien, ktoré veľmi dobre naplňali úlohy.
 
      Keď manželka dobre naplňala svoje povinnosti, konfuciánska spoločnosť ju pozitívne hodnotila. Je charakteristické, že v neskoršej dobe cisárov už aj štát podporoval šírenie ideológie dobrej manželky, napríklad s tým, že pre ženy, ktoré po smrti manžela nechceli zase vstúpiť do manželstva a chceli ostať s manželovou rodinou, v krajských mestách postavili ornamentálne brány, dokonca pre vdovy niekedy cisár písal pochval, ktorého mohli vyvesiť nad brány rodinného domu. Podobné – posmrtné – štátne uznanie dostali tie ženy, ktorých zabili keď chceli odolať sexuálnemu násiliu.
 
      Vedomosti a povinnosti vyplývajúce z úlohy manželky vštepovali do dievčat už od detstva. Z celých čínskych dejín nepoznáme ani jeden prípad, kedy žena nesúhlasila s jej úlohami a povinnosťami. Sťažnosti zanedbávaných, odstrkávaných a podvedených žien sú častými podnetmi čínskej literatúry. Avšak tieto básne písali muži a v skutočnosti nemajú vôbec nič spoločného so ženami.  Zanedbávané, odstrkávané a podvedené ženy sú len metaforou  utláčaných úradníkov a ich neoceneného talentu svojimi nadriadenými.
 
      Teda rola manželky zahŕňala veľa povinnosti. Ale nemôžeme zabudnúť na to, že v konfuciánskom myslení pod- a nadriadený vzťah nebol jednostranný. Toto by viedlo k vykorisťovaniu, voči ktorému by sa právom (podľa Mencia) mohlo vzbúriť. Na úrovni rodiny vzbura nemala žiadne miesto, napríklad žena nemohla podať žiadosť o rozvod a takisto manžel sa musel riadiť určitými mravnými normami. Podľa konfucionistov nadriadený mohol urobiť voči podriadenému všetko, ktorý ho musel poslúchnuť, ale len v určitých mravných medziach a práve tieho medze robili konfucionizmus viac humánnym a schopným fungovať. Čiže nadriadený mohol konať iba obmedzene,  inak by nebol hodný tejto funkcii. Toto bolo veľmi dôležité pravidlo, ktorého porušenie na úrovni štátu by viedlo k vzburám a na úrovni rodiny k disharmónii a hádkam. Poriadok a súlad boli nadovšetkým dôležité, ktorého udržanie záviselo od nadriadeného.
 
Ženy v konfucianskom poňatí sveta (1. časť):  https://www.rovart.com/sk/eny-v-konfucianskom-poati-sveta-1-as_285