ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Ženy v konfuciánskom poňatí sveta (3. časť)

autor: Csobády Beáta 2015-07-30

 

Ženy v konfuciánskom poňatí sveta (3. časť)

Žena ako matka

 
      V konfuciánskom svete žena mala predovšetkým povinnosti voči svojmu mužovi a jeho rodičmi. Ale pritom musíme povedať, že ak sa žena stane matkou, aj v tomto prípade vzniká  nad- a podriadenosť. Vzťah medzi synom a otcom je jedným z najdôležitejších spomedzi piatich základných vzťahov, a vzťah medzi matkou a dieťaťom je charakterizovaný práve podľa toho. Ale tento vzťah nebol opísaný z pohľadu matky, ale z pohľadu dieťaťa. To je jedným z najdôležitejších konfuciánskych pravidiel, a to „uctievanie rodičov“ (xiao).
 
      O uctievaní rodičov Konfucius veľa učil a považoval to za základ všetkých dobrých mravov. “Čo sa týka ľudí, je ich len veľmi málo, ktorí si ctia svojich rodičov a milujú svoju rodinu, ale zároveň by aj oponovali svojim nadriadeným. A taký človek, ktorý nerád oponuje svojim nadriadeným, ale rád vyvoláva konflikty, absolútne neexistuje. Ušľachtilý dáva pozor na podrobnosti a na základ vecí, a keď stojí základ, ožije cnosť a uctievanie rodičov a rodiny je základom ľudskosti.” (Majster You)
 
      V dobe dynastie Han (206 pred n.l. – 220 n.l.) napísali knihu o xiao, čo sa nazývalo Kniha o ctení rodičov (Xiao jing). Opisuje fiktívne dialógy medzi Konfuciom a učeníkmi o uctievaní rodičov s dôrazom na jeho dôležitosť. Toto dielo bolo neskôr považované za jednu z najdôležiteších kníh Konfucia. 
 
      Ctenie rodičov si vyžadovalo úplnú oddannosť zo strany rodičov voči ich predkom a takisto dôležitou úlohou potomkov bolo starať sa o rodičov v starobe a po ich smrti prinášať im obety. Takže matka, napriek tomu, že voči manželovi bola počas celého života podriadená, zo strany  detí bola stále uctievaná v najväčšej miere. Zaujímavosťou je, že poznáme len málo prípadov, keď sa matka obetovala za svoje deti, ale vieme o veľa prípadoch, keď dieťa obetovalo všetko za svojich rodičov. 
 
      Najznámejšou konfuciánskou zbierkou takýchto príbehov bolo Dvadsaťštyri príkladov o ctení rodičov (Ershiwu xiao), ktorá obsahuje najextrémickejšie, samozrejme vymyslené príbehy o ctení rodičov. O charaktere xiao máme jeden príklad:
 
      V časoch vlády dynastie Han Guo Ju a jeho rodina žila vo veľkej biede, pričom mali jedného trojročného syna. Častokrát sa stávalo, že matka Guo Ju sa musela so svojou dávkou jedla podeliť s vnukom. Raz Guo Ju povedal: „Sme takí chudobní, že nie sme schopní sa postarať o našu matku a aj náš syn zje pred ňou jedlo. Nemáme inú možnosť, ako pochovať nášho syna za živa. Dieťa ešte môžeme mať, ale matku už nie.“ Žena sa s ním bála odporovať a tak začali s vykopaním jamy. Už mohli byť asi v hĺbke jeden meter, keď našli jeden džbán plný zlata, na ktorom bolo napísané: „Toto zlato je Nebeský dar pre Guo Ju, pre ctiteľa rodičov. Tento poklad úradník nesmie zhabať a lupič nemôže ukradnúť.“
 
      Tento príbeh vedelo každé čínske dieťa, a je to samozrejme aj pre nás ponaučením, pretože v idealizovanom svete Konfucia sa dozvedáme veľa o postavení žien. Na vrchole hierarchie je matka muža (pravdepodobne mužov otec už zomrel, lebo stredobodom pozornosti by bol práve on). Teda úloha matky bola veľkou hodnosťou až natoľko, že muž by za ňu obetoval to najcennejšie vo svojom živote – svoje vlastné dieťa. Takisto postavenie manželky muža je podriadené: tak, ako každá čínska žena, žije spolu s matkou jej muža a je nútená konať tak, ako si to praje jej manžel, keď  spolu kopú jamu pre ich syna. Teda manželka je bezmocná (ak neberieme do úvahy postavenie dieťaťa) a matka muža je v najlepšom postavení. Zaujímavé je, že nič konkrétneho sa o tých dvoch ženách nedozvedáme, iba toľko, že matka muža ostáva stále v úzadí a manželka pomáha vykopať jamu pre syna. Veľa vecí nám prezradí aj záver príbehu, že Nebo nie je nič osobného, ale naopak, Nebo je charakterizované ako neosobné božstvo, ale dokáže odplatiť ale aj trestať, do takej miery vie oceniť ctenie rodiča, že pomôže Guo Juovi. To, že akú úlohu zohráva v príbehoch matka muža, poukazuje skutočnosť, že z dvadsiatich štyroch príbehov 14 pojednáva o ctení matky, v šiestich sa hovorí o ctení oboch rodičoch a v len štyroch prípadoch hlavnú úlohu zohráva ctenie otca.
 
      Z hore uvedených príbehov vieme, že v konfuciánskom období bola úloha matky mimoriadne vážená a staranie sa o ňu bola jednou z najdôležitejších konfuciánskych cností.
 
Súvisiace články: 
https://www.rovart.com/sk/eny-v-konfucianskom-poati-sveta-2-as_287
https://www.rovart.com/sk/eny-v-konfucianskom-poati-sveta-1-as_285