ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Čičváková

 

SlavkaHriadelova

 

Otto Szabó

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Eset a Usir (1.časť)

autor: Beáta Csobády 2017-02-19

 

Eset a Usir (1.časť)

      Podstatu každej ľudskej kultúry tvoria príbehy nazývané mýty. Tieto príbehy vysvetľujú a zdôvodňujú chod sveta, definujú našu úlohu v ňom. Mnohé mytologické príbehy si dodnes uchovali poetiku a silu, akej je schopná ľudská myseľ. /1/ Podľa E. Cassiera mýtus patrí podobne ako reč a umenie k symbolickým formám človeka. C. Lévi-Strauss prisudzuje mýtu divoké myslenie, ktoré nie je abstraktné, ale klasifikuje a rieši problémy na základe konkrétu. M. Eliade hovorí, že mýtus hral významnú úlohu v praveku, ktorý siaha do pohanskej doby a priniesol prapodnet reči. Tým, že mýtus je rozprávaný, je súčasťou ľudskej reči. Mýtus je súbor príbehov, niekedy skutočných niekedy neskutočných alebo vymyslených, ktorí ľudia z rôznych dôvodov považujú za prejav vnútorného zmyslu sveta a ľudského života. Mýtus je vždy konkrétny a tvoria ho živé, zmyslami vnímateľné rozprávania, obrazy, obrady, slávnosti a symboly, a nie je iba skutočnosťou rozprávanou, ale skutočnosťou prežívanou. /2/ Mnoho mýtov sa odohráva v čase pred stvorením času, s príchodom boha stvoriteľa do vedomia. Mýtický čas, na rozdiel od historického, je skôr cyklický než lineárny. Mircea Eliade hovorí o „mýte o večnom návrate“. /3/

      Starý Egypt je na rozdiel od antického Grécka a Ríma už mŕtvy a jeho kultúru a civilizáciu nepociťujeme ako súčasť živého dedičstva. Zahynul pred dvoma tisícmi rokov, keď ho grécko-rímske zriadenie zrútilo a jeho trosky prikryl arabský svet.

      Kráľ bol v Egypte viac kráľom ako hocikde inde. Bol nielen absolútnym vládcom, ale aj stelesneným bohom. Veľké množstvo egyptských bohov bolo produktom dlhého vývoja. Egyptský panteón vznikal zachovaním starých bohov a rozvíjaním ich kultu. Bohovia neboli rovní, ich postavenie záviselo od dôležitosti funkcie. /4/

      Táto práca hovorí o kráľovskej božskej rodine. Predstavujeme Eset a Usir a ich príbeh, ktorý hovorí o smrti a zmŕtvychvstaní.

      Eset bola manželkou boha Usira a matkou boha Hora a Najväčšia z bohov a bohýň. Gréci a Rimania ju nazývali ako Isis alebo Izis. Bola najviac uctievanou bohyňou starých Egypťanov a je zaujímavé, že bola najdlhšie uctievanou bohyňou aj vo svetovom meradle. Prvé doklady o nej sú z konca 4. tisícročia pred n.l. a posledné z polovice 1. tisícročia n.l. V staroveku sa tešila úcte u najväčšieho počtu národov. Z egyptskej bohyne sa vyvinula v grécko-rímskej dobe na nadnárodnú bohyňu a jej kult sa rozšíril v celom vtedajšom známom svete. Egypťania si v nej vytvorili bohyňu, do ktorej sústredili najkladnejšie črty a vlastnosti ženy, ako ušľachtilosť a krásu, manželskú lásku a vernosť až za hrob. Patrila tu aj materinská starostlivosť o dieťa. Obdarovali ju mocou, ktorú používala na konania dobra a hájenie spravodlivosti. O jej kulte máme najviac správ. Pramene sú Texty pyramíd zo Starej ríše, Texty rakiev zo Strednej ríše a Kniha mŕtvych z Novej ríše. Môžeme ju poznať aj z rôznych mýtov: O Horovom narodení a zbožštení, Usirovské mystérie, Hymny na Usira, mýt O boji Hora so Sutechom, O Eset a siedmich škorpiónoch. Do celoegyptského panteónu vstúpila keď ju prijali a začlenili do svojho Devätora bohov kňazi v Iunu, v jednom z najstarších a najvýznamnejších náboženských stredísk Egypta. Jej životopis splýva do veľkej miery s Usirovým, ale prevyšuje ho dramatickosťou. Podľa uznávaných predstáv bola Usirovou sestrou i jeho manželkou. Eset spolu s Usirom a Horom vytvorila bez ohľadu na onské Devätoro osobitnú božskú Trojicu. Ako manželka vládcu podsvetia sa stala ochrannou bohyňou mŕtvych. Potom sa stala aj ochrannou bohyňou živých a ochrankyňou žien, hlavne matiek. Vedela ovládať najmocnejšie a ničím nezmariteľné čary vyslovením istých slov. Vynieslo jej to titul Bohatá čarami a Pani mocných slov a i titul Slnečné oko, ktorým ju z vďačnosti za vyliečenie uznal Re za svoju dcéru. Dostala moc aj na nebesiach a stala sa Kráľovnou neba a napokon Najväčšou spomedzi všetkých bohov a bohýň. Vyvinula sa na univerzálnu bohyňu. Za tento vzostup vďačila aj postaveniu svojho manžela a syna. Eset, kým dosiahla svoje miesto, muselo uplynúť dvetisíc rokov.

 

      Egypťania ju uctievali spolu s Usirom a Horom. Jej kult sa osamostatnil až v časoch Novej ríše, keď jej zasväcovali osobitné kaplnky. Skutočný rozmach zaznamenal jej kult až v Neskorej dobe, keď vzrástol jej význam ako ochrankyne mŕtvych a patrónka žien. Vyvrcholil v grécko-rímskej dobe, keď ju navyše vyhlásili za manželku boha Serapisa. Vtedy jej postavili rad chrámov od Alexandrie po Asuán a ďalej až po Meroe. Koncom 5. storočia pred n.l.  jej kult prenikol do Grécka a koncom 2. storočia pred n.l. do Ríma. Kult zanikol až roku 551 n.l., keď dal cisár Justinián násilne zatvoriť jej chrám na ostrove Fílai. Vyobrazení Eset sa zachovalo zo starších čias málo, zato od Novej ríše je ich takmer neprehľadné množstvo. Môžeme ich nájsť na sarkofágoch a rakvách, na stenách hrobiek a chrámov, na papyrusoch a potom ich dopĺňajú jej sochy a sošky. Má vždy podobu krásnej štíhlej ženy, hlavu jej pokrýva buď jednoduchá šatka stiahnutá stuhou, nad ktorou je štylizovaný kráľovský trón, alebo ozdobná čiapka v podobe supice a koruna z vztýčených hláv posvätných kobier. Máva na hlave aj kravské rohy a slnečný kotúč, ktorý jej patrí ako Reovej dcére. Na sarkofágoch má zvyčajne široké krídla, roztiahnuté v ochrannom geste. V ruke drží anch, znak života, alebo amulet zvaný Esetin uzol. Sošky ju zvyčajne zobrazujú sediacu a s malým Horom na kolenách.

 

      Eset patrila v 2. až 3. storočí n.l. medzi najobľúbenejšie bohyne v celej rímskej ríši i v samom Ríme. Jej ctitelia sa schádzali každodenne a na veľkých výročných slávnostiach zvaných Isia, ktoré sa konali na Usirovu pamiatku. Osobitní zasvätenci, ktorí sa podrobili krstu a pôstu, sa zhromažďovali na tzv. Isidných mystériách, spojených s rôznymi rituálnymi a magickými úkonmi. Verili, že po ich splnení budú podobne ako Osiris vzkriesení pre nový život na onom svete. V Iside videli Nebeskú vládkyňu sveta a Matku božiu. Uctievali ju samostatne i ako členku Trojice bohov. Niet pochýb, že z jej kultu prešli niektoré prvky aj do kresťanstva. V Egypte bol jej vplyv na kresťanstvo zvlášť silný a prežitky jej kultu viedli k svojráznostiam, vyhlasovaným oficiálnou cirkvou za kacírstvo. Do istej miery pôsobili na vznik monofyzitizmu, ktorého prívrženci sú dodnes tamojší koptskí kresťania, priami potomkovia starých Egypťanov. Eset je jednou z mála egyptských bohýň, ktoré ostali natrvalo v povedomí ľudstva. /5/ Bola skutočná žena, nežná matka, poctivá kráľovná prírody, obklopená mravnou čistotou. Esetin kult pôsobil na ľudí formou láskavého ducha, najmä na ženy ktoré pohoršovali a odpudzovali krvavé obrady iných východných bohýň. Eset s milostivým prísľubom nesmrteľnosti, plná duchovného mieru, mnohým ľudom pripadala ako hviezda na búrlivej oblohe a vyvolávala v ich srdci vzrušenie. /6/

Poznámky
 

/1/ Porov. PHILIP, N.: Mýty a legendy. New York : Dorling Kindersley, 1999. s. 6.
/2/ Porov. KARDIS, M.: Mytológia. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove Gréckokatolícka teologická fakulta, 2009. s. 19-36.
/3/ Porov. PHILIP, N.: Mýty a legendy. New York : Dorling Kindersley, 1999. s. 6.
/4/  Porov. ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a králi Starého Egypta. Bratislava : Perfekt, 2012. s. 5-18.
/5/ Porov. ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a králi Starého Egypta. Bratislava : Perfekt, 2012. s. 96-102.
/6/ Porov. FRAZER, J.G.: Zlatá ratolesť. Mladá Fronta, 1994. s. 336-337.