ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Eset a Usir (2. časť)

autor: Beáta Csobády 2017-03-13

 

Eset a Usir (2. časť)

Usir je bohom mŕtvych a vládca podsvetia, bohom pôdy, vody, Slnka a vegetácie, Kráľ bohov a ľudí a Pán večnosti. Usir alebo Osiris je najznámejší zo všetkých egyptských bohov, podobne ako jeho sestra a manželka Eset je najznámejšia egyptská bohyňa. Usir sa javí ako bytosť podobná človeku a na rozdiel od iných bohov má aj životopis, ktorý je v mnohom podobný ľudskému: vyskytuje sa v ňom úsilie o zdokonalenie človeka, láska a závisť, zrada a smrť, víťazstvo a spravodlivá odmena. Jeho kult patril v Egypte medzi najstaršie a najrozšírenejšie. Vznikol v predhistorickej dobe, za Starej ríše dosiahol všeobecné uznanie, potom nadobudol kvalitatívne nový význam, ktorý si udržal aj v Neskorej dobe. Našiel prívržencov v celom Stredomorí. Informácie máme o ňom z tradičných prameňov, ako sú: texty pyramíd, texty rakiev, Kniha mŕtvych, ale aj v opise Usirové mystérie, rituál záhrobného kultu, Esetine náreky nad mŕtvym Usirom. Veľmi známe sú aj veľké poetické Hymny na Usira.

 

Podľa najrozšírenejšej verzie mýtov a legiend bol Usir synom boha Zeme Geba a bohyne neba Nut, a jeho prarodičmi boli boh vzduchu Šu a bohyňa vody Tefnut, ktorí boli priamymi potomkami praboha Atuma. Sutech ho zavraždil preto, lebo žiarlil na úctu, ktorú si Usir vyslúžil u Egypťanov a závidel mu jeho moc. Ako sme už hovorili, Sutech ho aj rozsekal. Dopustil sa tak dvoch ďalších zločinov, a to ešte hroznejších: zhanobil mŕtvolu, čo bolo v očiach Egypťanov neodpustiteľné, a zničil jej celitvosť, ktorá bola podľa viery Egypťanov jednou z nevyhnutných podmienok života na onom svete. Eset pomocou svojich čarov umožnila Usirovi večný život na onom svete. Podľa egyptských predstáv mal nesmiernu moc. Bola rovnako neobmedzená a absolútna ako moc kráľa, lenže jeho ríša bola oveľa väčšia, lebo mŕtvych je viac ako živých. Rozhodoval o tom, či sa človek, resp. jeho duch, dostane do podsvetnej ríše. Usir sedel na tróne, vedľa neho stáli jeho sestry Eset a Nebthet, pred ním zasadal súdny tribunál pozostávajúci až zo štyridsiatich dvoch bohov. Usirova podsvetá ríša bola zväčšeným a zvečneným svetom starého Egypta, mŕtvy tam mohol žiť lepšie ako na tomto svete, ale musel si to vedieť zariadiť. Stačilo sa len správať podľa rád z Knihy mŕtvych, Knihy o tom, čo je na onom svete, Knihy o podsvetných jaskyniach a podobných poučných spisov, ktoré dostal mŕtvy spolu s rozličnými ochrannými amuletmi do hrobu. Od čias Strednej ríše volali mŕtvych Usir XY. Usira uctievali aj ako Darcu čerstvej vody a Pána rieky, ako Vládcu úrodnej zeme, ako Pána potravy, atď. Ako zosobnenie životodarných síl prírody videli v ňom Otca a Matku ľudí. Tento poznatok z prírody dal možno aj podnet k vzniku predstavy o vzkriesení a večnom živote človeka, čoho výrazom sa stal mýtus o Usirovej smrti a zmŕtvychvstaní, ku ktorému pripojili kňazi príslušný nábožensko-magický rituál. Hoci bol Usir bohom podsvetia, stotožnili ho s bohom Slnka Reom, ktorý sa od neho odlišoval celou svojou podstatou. Re bol však totožný s Atumom a Atum bol Usirovým pradedom, to značí, že Usir sa tak stal svojím vlastným pravnukom. Po stotožnení s Reom sa stal zároveň bohom Mesiaca. Jeho posvätným zvieraťom bol čierny býk, ktorý sa považoval za jeho vtelenie, jeho hlavným symbolom bol stĺ p stálosti, zvaný džed. Usira zobrazovali Egypťania najčastejšie spomedzi všetkých svojich bohov. Jeho vyobrazenia nechýbali v nijakom hrobe alebo chráme, ani v Knihe mŕtvych. Dávali mu vždy ľudskú podobu, a to s nerozčleneným telom, takže pripomína múmiu, na hlave má spravidla korunu zvanú atef, vždy má aj božskú bradu a v rukách ceremoniálnu berlu a korbáč. /1/ Usir si vyslúžil pomenovanie Wenefer „večne dobrý“. /2/

 

Usirov mýtus a rituál môže poslúžiť ako dôkaz, že v jednom zo svojich aspektov bol tento boh personifikácia obilia – každý rok umiera a obeť sa vráti k životu. Usir bol viac než duch obilia, bol aj duchom stromov. V dejinách náboženstva kult stromov je starší ako kult poľnohospodárstva. Usir bol oveľa častejšie prevedený do obradov ako boh stromov. Chápali ho, ako aj boha plodnosti, pretože ľudia na určitom stupni vývoja nerozlišujú medzi reprodukčnými silami zvierat a ľudí. Ďalej bol vládcom a sudcom mŕtvych, bol symbolom a nástrojom zmŕtvychvstaní a tak bol aj symbolom ľudskej nesmrteľnosti. Usir živil svoj ľud vlastným rozsypaným telom na tomto svete a sľuboval blaženú večnosť na onom lepšom svete. Mal najvyššie miesto v ľudských citoch. Usirov príbeh súvisle podáva len Plútarchos. /3/

 

Usirovské mýty a Esetine osudy sa zachovali v niekoľkých verziách. Podľa najrozšírenejších odovzdal boh Geb vládu na Zemi Usiorvi, lebo zistil, že sám nemá na to potrebné schopnosti, a tak sa stal Usir prvým kráľom Egypta. Vyviedol Egypťanov zo zvieracieho stavu a naučil ich obrábať polia, dal im zákony a ukázal im, ako majú uctievať bohov. Takto získal vďačnosť a lásku, ale tým vyvolal aj závisť svojho brata Sutecha a zákerne ho zabil. Sutech usporiadal hostinu a dal na ňu priniesť krásnu truhlicu, vyhotovenú presne podľa rozmerov Usirovho tela. Vyhlásil, že ju daruje tomu, kto ju presne naplní. Keď skúsil Usir priskočili Sutechovi druhovia k truhlici, zatvorili jej veko, pribili ho klincami, špáry zaliali olovom a hodili do Nílu. Eset po dlhom hľadaní Usirovu mŕtvolu našla. Keď Sutech zazrel utopeného Usira, pribehol k nemu, rozsekal jeho telo na štrnásť kusov a rozhádzal ich po celom Egypte. Eset každý kus, čo našla, na mieste nálezu pochovala. Súčasne všetky tieto kusy zasa spojila a obnovila tak celistvosť Usirovho tela. Tým splnila podmienku, aby mohol vstať z mŕtvych do nového života na onom svete. Preukázala Usirovi najcennejšiu službu a umožnila mu večný život v podsvetnej ríši, kde sa stal Kráľom mŕtvych a Pánom večnosti. Eset sa postarala, aby žil naďalej aj na tomto svete vo svojom synovi. Vdýchla do Usirovho tela, na chvíľu mohol vstať a oplodniť ju. Eset potom tajne porodila Usirovho syna Hora. Schovávala ho pred Sutechom kým nevyrástol a aby pomstil zavraždeného otca a ujal sa ako jeho dedič vlády nad svetom. Hor sa pokúsil najprv uplatniť nárok cestou práva, ale ukázalo sa, že je to dlhá a neschodná cesta. Eset ho vždy chránila pred Sutechovými útokmi. Napríklad Sutech vyškriabal Horovi obidve oči ale  Eset mu ich vrátila. Potom získala na Horovu stranu boha práva a iných bohov. Prinútili Rea uznať Hora za Usirovho právoplatného dediča a kráľa Egypta. Eset keď splnila svoju materinskú povinnosť, zostúpila do podsvetia, kde zaujala miesto po pravej strane Usirovho trónu. /4/

 

Eset a škorpióny

 

Tehotná Eset utiekla pred Sutechom v sprievode siedmich škorpiónov. Jednu noc prosila bohatú ženu Usert, aby ju prichýlila, ale nepomohla jej. Škorpióny zaútočili na Usertinho syna, ale Eset sa nad úbohým chlapcom zľutovala a vyliečila ho. Po pôrode na ostrove Chembide musela zháňať obživu. Jedného dňa našla syna nehybne ležať, bol uštipnutý škorpiónom. Bohyňa ho nevedela zachrániť, lebo svoju silu minula na záchranu chlapca. Jej žiaľ prinútil Reho prerušiť dennú púť po oblohe a nastala tma. Re vyslal Thowta, aby vyliečil Hora. Dovtedy Hor nebol zdravý, svet bol bez slnka, studne vyschli a úroda bola zničená. /5/

 

Rozsah a úroveň súčasných vedomostí o Starovekom Egypte si zaslúžia obdiv. Vieme o ňom viac ako antickí Gréci a Rimania, ktorí boli ešte súčasníkmi a svedkami posledného odlesku jeho dávnej slávy – i jeho tieňa. Veda tu dobyla jednu z najnepriestupnejších hraníc v ríši pokroku ľudských vedomostí.

 

Kult Usira a Eseta a ich majestátny rituál, vyholení kňazi, krst, slávnostné procesy a sochy Matky boha v mnohých smeroch pripomínajú ceremoniál katolíckej cirkvi. Ako povzbudzovala ľudí Eset v Starom Egypte, tak povzbudzovala ľudí v stredoveku aj Panna Mária. Táto podobnosť asi nie je náhodná. Starý Egypt prispel k symbolizmu katolíckej cirkvi, aj i bledým abstrakciám teológie. V umení sa postava Eset s maličkým Hórom na prsiach sa podobá na Madonu s dieťaťom. /6/

 

Poznámky

 

/1/ Porov. ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a králi Starého Egypta. Bratislava : Perfekt, 2012. s. 385-390.

/2/ Porov. PHILIP, N.: Mýty a legendy. New York: Dorling Kindersley, 1999. s. 16.

/3/ Porov. FRAZER, J.G.: Zlatá ratolesť. Mladá Fronta, 1994. s. 319-335.

/4/ Porov. ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a králi Starého Egypta. Bratislava : Perfekt, 2012. s. 96-102.

/5/ Porov. PHILIP, N.: Mýty a legendy. New York: Dorling Kindersley, 1999. s. 16.

/6/ Porov. FRAZER, J.G.: Zlatá ratolesť. Mladá Fronta, 1994. s. 337.