ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Fiedlerové galaktické svetlá v Budapešti, vo Francúzskom ústave

autor: Anna Kádár
preklad: gergely 2014-12-07

 

Fiedlerové galaktické svetlá v Budapešti, vo Francúzskom ústave

      V budapeštianskom Francúzskom ústave sa otvára výstava z diel košického rodáka Francoisa Fiedlera (Ferenc Fiedler 1921 – 2001), ktorý sa stal po druhej svetovej vojny jedným z najvýznamnejších predstaviteľov Parížskej školy. Výstava je prístupná pre verejnosť od 4. decembra 2014 do 23. januára 2015. 

 
      Pri tejto príležitosti obecenstvo konečne dočká vďaka Makláry Fine Arts predstavenia trojjazyčnej monografie o životnej dráhe umelca. Prostredníctvom vystaveného materiálu znalci umenia dostanú príležitosť oboznámiť sa jednotlivými obdobiami Fiedlerovej abstraktnej tvorby. Ferenc Fiedler je totiž, spolu so Simonom Hantaim  a Juditou Reigl, medzinárodne najuznávanejším francúzskym umelcom s maďarskými koreňmi.
 
      Na tejto výstave môžeme zbadať tie isté techniky, s akými pracoval najväčší abstraktný expresionista 20. storočia, Jackson Pollock. Vedľa „drip painting“-u obaja pracovali s netradičnými prostriedkami, ako rydlo, škrabák a nôž. Citácia od Fiedlera: „Nemám rád paletu, pôsobí omeškanie medzi mnou a plátnom, plátno je samo paleta.“ Na jeho prácach môžeme všimnúť, že často krát dával farbu na plátno bezprostredne z tuby.
 
      Na význam Fiedlera poukazuje skutočnosť, že v roku 2012 ako jediný z Európy a ako jediný Maďar sa zúčastnil na výstave, uskutočnenej pri príležitosti stého výročia narodenia Jacksona Pollocka. Kurátori výstavy videli v prácach Fiedlera tú istú energiu, ktorá zdobí umenie Pollocka.
 
      Fiedlera v Paríži objavil známy maliar Miró, ktorý ho podporoval pri objavení čínskej kaligrafie a maliarstva gestov. On už aj samotnú čínsku kaligrafiu považoval za umenie. Pri jeho viacerých tvorbách sú zbadateľné hrubé ťahy štetcom, ako aj dynamické gestá. 
 
      V 50-tych rokoch viac krát sa stretol s americkým expresionizmom, s maľbami Jacksona Pollocka. Fiedlera motivovala tvorba Andrého Malraux-a, ktorá maľbu chápe ako subjektívne predstavenie psychiky autora. K dosiahnutiu toho je kľúčová „voľná asociácia“. Fiedler začínal prácu s jedným motívom, ktorý sa spontánne vyvíjal pri maľovaní, až sa stala maľba dokončenou – kedy už „cítil“, že maľba je „hotová“. V tomto ohľade nie je rozdiel medzi tvorbou Fiedlera a Pollocka. Ale kým na dielach Pollocka farby nezakrývajú úplnú plochu a máme možnosť vidieť aj plátno, Fiedler plátno úplne zakrýval farbou.
 
      „Vstúpil som do maľby“ – povedal raz na Pollockovej retrospektívnej výstave v parížskom Pompidou centre. „Cítil som dramatickú silu, z maľby vylievajúca energia úplne ma dostala. Vychutnával som úplnú slobodu rytmu línie. Skoro som  spoznal dvojitosť Pollockových prác – naraz je to improvizácia a precízna realizácia.“ 
 
      Fiedler, člen Parížskej školy, predsa pracoval v takom štýle, v akom to robili abstraktní expresionisti z New Yorkskej školy. Z New Yorkskej školy ho najviac motivoval Pollock a Rothko. Pollock ho stimuloval na individuálne technické riešenia a vyjadrenie, kým Rothko na veľkoplošné color-field maľby.
 
      Fiedler sa zúčastnil na svojej životnej dráhe viacerých individuálnych a kolektívnych výstav v mnohých európskych mestách, aj v mestách v Spojených štátoch. Jeho diela sú vystavené na rôznych miestach sveta, medzi inými v Múzeu Guggenheima a Pollockovom dome v New Yorku, v Pompidou centre v Paríži a v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. 
 
      Dr. Anna Kádár
      Kurátorka Fiedlerovej základiny