ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Čičváková

 

SlavkaHriadelova

 

Otto Szabó

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

GULAG - výstava Pétera Matla

autor: Kovács Ágnes
preklad: Andrea Gablyasz 2017-12-07

 

GULAG - výstava Pétera Matla

 

5. 12. 2017 – 8.1. 2018

Galéria FiguratiF, MaJel Centrum, Košice, Alžbetína 42

 

Keď hovoríme o Péterovi Matlovi, pre tých, ktorý ho ešte nepoznajú, k jeho osobe ako vizitku zvykneme doplniť, že je autorom pamätníka Osídlenia vlasti vo Vereckom a Pamätníka maďarskej národnej spolupatričnosti v Ópusztaszeri. Ako umelecký sochár v uplynulých dvadsiatich rokoch vytvoril najmä sochy z dreva, kameňa či bronzu na verejných priestranstvách. 

 

Tentoraz  však prichádza z obrazmi, a to vo vzťahu k málenkej robote, resp. GULAGu. Možno prvým dielom v tejto tematike je jeho pamätník na Malenkij Robot v Mukačeve z roku 1997 a odvtedy k nemu pribudlo niekoľko ďalších: v tomto roku odhalili v Mukačeve v Pamätnom parku Lajosa Gulácsyho jeho ďalšie dielo. Pamätník v Starom Stambire tiež vyšiel spod rúk Pétera Matla. 

 

Tu vystavených viac ako 40 obrazov precestovalo Karpatskú kotlinu pod názvom Po piatich. Tento názov poukazuje na to, že v pracovných táboroch zajatci mali predstúpiť po piatich, aby ich spočítali. Maďarskí  a nemeckí zajatci nerozumeli slovanským jazykom, a preto

nerozumeli ani ruský povel po piati. Strážcovia im preto za trest vtĺkli tento význam do hlavy pažbou, aby si to na celý život vryli do pamäte.

 

Umelec aj nám navrhol názov Po piatich, my sme ho však zmenili na GULAG, ktorý považujeme za veľavravný, za taký, ktorý okamžite a jednoznačne upriamuje pozornosť na temné obdobie nasledujúce po druhej svetovej vojne. Na obdobie, počas ktorého zahynulo desaťtisíce Maďarov a Nemcov z Maďarska, Zakarpatskej Ukrajiny a dnešného Slovenska. Na obdobie, o ktorom bolo zakázané rozprávať tým niekoľkým, ktorí sa odtiaľ vrátili. Stali sa z nich telesné i duševné kaliky, ktoré sa aj po niekoľkých desaťročiach zdesene budili zo sna, pretože ich ako zlovestné prízraky ťažili spomienky: neľudskosť, akú si my už dnes nedokážeme ani len predstaviť, na smrť vyčerpávajúca práca, hladovanie, ukrutná zima a premnožené vlky, ktoré si užívali hojnosť ponúknutú stovkami zomrelých zajatcov každý deň. Áno, pre nás je to už minulosť, ktorá sa mnohých z nás už ani netýka. Ale našťastie sú ešte medzi nami aj takí, ktorých sa táto minulosť veľmi dotýka. Jedným z nich je Péter Matl. Tieto obrazy vznikli v novembri 2016 pri príležitosti odhalenia pamätníka v Starom Sambire na Ukrajine, na mieste niekdajšieho pracovného tábora, na pamiatku ľudí maďarskej a nemeckej národnosti, ktorých tam odvliekli v rokoch 1944 až 1949, aby si ich tam našla smrť. Aj samotný pamätník je dielom Pétera Matla. 

 

V tomto roku sa 25. februára uzavrel pamätný rok GULAGov. Od roku 2001 je totiž 25. február Pamätným dňom obetí komunizmu - pamätným dňom obetí komunistických diktatúr. Počet ich obetí odhadujú na sto miliónov. Počet obetí v stredovýchodnej Európe na následky hladomoru v pracovných táboroch sa odhaduje na jeden milión, ale obeťou režimu bol aj ten, ktorého väznili, násilne vypočúvali, trýznili a diskriminovali, ktorého prenasledovali preto, že patril k určitej národnostnej skupine či vierovyznaniu, čiže všetci tí, ktorých obrali o možnosť slobodného konania a voľby, tí ktorým zmrzačili ich telo i dušu.

 

Zámerom tejto výstavy je pripomenúť neznáme a známe tváre, o ktorých sme sa medzičasom dozvedeli, že prešli peklom a žili tu medzi nami mlčky, ovalení ťaživými spomienkami. A spomeňme si aj na tých neznámych, ktorých osudom sa stala záhuba.