ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Čičváková

 

SlavkaHriadelova

 

Otto Szabó

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Hyperkonzumnosť v kontexte súčasného obdobia (1. časť)

autor: Elena Kenderešová 2016-10-16

 

Hyperkonzumnosť v kontexte súčasného obdobia (1. časť)

     

     Rad paradoxov predznamenávajúcich hyperkonzumný charakter dnešnej doby, poznačený idylickým dojmom v spojitosti s humanistickými prísľubom, nenaznačuje všeobecnú blaženosť ľudstva. Rozptýlené a masové požiadavky jednotlivcov vo výraznej miere podčiarkujú zraniteľnosť ľudskej existencie, ktorá sa stáva závislejšia od pohodlia a slobody ponúkanej modernou dobou. Postrádanie časovosti vo víre prítomnosti, kde prvky minulosti a budúcnosti nadobúdajú zdiskreditovaný status sa zhodnotene javí skôr ako opomenutie toho čo je pre nás podstatné. Skutočnosť utkaná z protikladov situovala prísľub blaženosti na sklonku ľudského utrpenia až do budúcich dní. /1/ Filozof a historik John Lukacs o podobe dnešnej konzumnej spoločnosti tvrdí, že jej existencia je poznačená nie dlhým časovým ohraničením. Súčasný konzum /2/ je pre človeka dneška výzvou na svoje uplatnenie a vlastnú sebarealizáciu. Ideály oslobodenia, ktoré so sebou priniesla doba osvietenstva, sa odsúvajú do úzadia, čo umožnilo pevnejšie zotrvanie v okovách byrokratických pravidiel, ktorých pôsobenie sa prejavuje na duši a tele. Kontrola ako jeden z aspektov dneška je efektom normalizovaného konania a správania sa jednotlivca. Postdisciplinárny prístup v ére modernity evokuje jasnú pominuteľnosť. /3/ 

 
      Priznanie si starostí a uctievanie radostí je správnym meradlom pre posúdenie sveta, do ktorého sa rodíme a v ktorom žijeme. Akceptácia otrockej pozície k našim slabostiam je nám predkladaná ako skutočnosť. Protiklad ľudského zrodu a smrti nie je žiadnym rébusom vyvrcholenia „ľudskej hry“. Grécky veľvyslanec N. D. Kannellos uvádza pútavé stanovisko pri myšlienke posledného varovania, ktoré je pre neho prvým a posledným, začiatkom a koncom. Varuje pred životom, kde „hľaďme si svojho a to úplne stačí! ... A dnešok! Nič viac“ ... /4/
 
      Nespochybniteľná hodnota dedičstva našich predkov je pretransformovaná a prispôsobená požiadavkám 21. storočia, kde nastolila svoju vládu nehybnosť, ktorá je v značnej paralele ku konzervativizmu vo sfére bytia. Modernosť doby je poznačená citeľnou odlišnosťou vo vzťahu k minulým primitívnym spoločnostiam, ktorej rešpekt kolektívnej minulosti nedokáže pripustiť stratu kultu novosti, autonómie a dynamiky zmien. Rozmarnosť hodnôt novosti, pri ktorej je jedinec pôvodcom svojho a spoločenského univerza. Človek, narušiteľ neporušiteľnosti, kedy verejné ohlásenie nezávislosti a nepodriadenie sa kolektívnym, spoločenským normám a princípom už nie je úplne popierané a vylúčiteľné zo života. Model systému s originálnou imagináciou zasvecuje nástojčivejšiu iniciatívu v protiklade k minulému modelu poslušnej legitimity, založenej na kolektívnej povoľnosti. /5/  Myšlienka o existencii a jej dokonalých formách je identifikovaná s existenciou v dvoch realitách. Idealizmus a realizmus, v ktorých jednotlivec nadobúda múdrosť a schopnosť byť rozhodnou bytosťou s možnosťou voľby, kde ambícia ako charakterová vlastnosť ľudstva je neviazaná na okolitú realitu, je protikladom pre tých, ktorí sa hlásia k realistickému pohľadu na svet. Podobenstvo tvorené ľudstvom, nebesami a zemou je známe už z čias Konfucia, v jeho Rozhovoroch o ľudskom prístupe a podobe sveta. Harmonická spoločnosť zložená z humanity je neoddeliteľnou podmienkou na prežitie národa. /6/ Na prežitie jednotlivca je potrebné, aby podmienil skúške svoje sily, skúške svoje túžby a vzťahy, lebo len vtedy si dokáže uvedomiť životné povinnosti, ktoré ovplyvňujú naše rozhodnutia.
 
Poznámky 
 
/1/ LIPOVETSKY, G.: Hypermoderní doba. Od požitku k úzkosti. Praha: Prostor, 2013, s. 8-13.
/2/ Je predzvesťou na správne posúdenie dôstojnosti a zmyslu ľudského života, v ktorom zodpovedný prístup k hodnotám a princípom vytvára pocit uvedomenia si skutočnosti, že človek je vo svojej podstate bytosť duchovná a zvíjaná pudmi a emóciami. Užívanie života a slobody je podmanivý dar, nie však márnivá neobmedzenosť. Je to aj hédonistický spôsob vedenia života, využívajúci tvrdé lakte a neúprosne pozerajúci na osobný prospech bez zahľadenia na svoje okolie. „Privatizovaný“ životný štýl sám vytvára normy a zásady pre súčasných jedincov, čím predznamenáva akustický výjav nepokojnej, ale skutočnej éry. Bližšie pozri: RŮŽIČKA, V.: Politika a média v konzumní společnosti. Praha: Grada, 2011, s. 141-142.
/3/ LIPOVETSKY, G.: Ref.: 1, s. 14-15. 
/4/ KANELLOS, N. D.: Posledné varovanie reč prvá Spartakova odpoveď. Dixit, 2013, s. 10-11.
/5/ LIPOVETSKY, G.: Říše pomíjivosti. Móda a její úděl v moderních společnostech. Praha: Prostor, 2002, s. 34-35.
/6/ V rozhovore Konfucia so svojim žiakom Zigongom, uvádza Konfucius tri predpoklady na život v mieri – silné paže ako mocný vojenský aparát, ktorým by mal disponovať národ, dostatočné zásoby jedla a dôvera občanov v budúcnosť národa, lebo len viera v existenciu je najdôležitejšia z dôvodu nenavrátiteľnosti minulosti. Život v dnešnej dobe je poznačený tým, že „všetci tvrdo pracujú, aby uspeli vo svojej kariére, víťazia nad divokou konkurenciou. Pracovné zariadenie a to, koľko človek vyrobí sú najdôležitejšie ukazovatele osobného úspechu. Ale čím je konkurencia náročnejšia, tým viac pociťujeme potrebu nastaviť si vlastné hranice a vyhodnotiť vzťahy s ostatnými“. Bližšie pozri: YU DAN: Konfuciova moudrost pro 21. století. Computer Press, 2010, s. 12-18.