ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Hyperkonzumnosť v kontexte súčasného obdobia (2. časť)

autor: Elena Kenderešová 2016-11-14

 

Hyperkonzumnosť v kontexte súčasného obdobia (2. časť)

     

     V našej modernej spoločnosti platia rôzne špecifické hľadiská. Objavuje sa nový transformačný predpoklad v spôsobe ľudského života a myslenia vo viacerých aspektoch vývoja demokratických spoločností. Lipovetsky predkladá postulát „globálnu (sociologickú) mutáciu“, ktorej základom je kombinácia počinu a priorít poznačených významnosťou najmä po druhej svetovej vojne. Nové smerovanie vo vývoji spoločnosti k obnove ľudstva vedie cez proces personalizácie k ustáleniu potrieb podnecujúc účasť a dosahovanie novoutvorených cieľov, podmienených hedonistickým spôsobom života v dôsledku čoho „autonómia jedinca nadobudla nového významu a zďaleka predstihla ideál, ktorý si kedysi vytýčil autoritatívny demokratický vek“. /1/

 
     Aká je paralela medzi humanizmom a ľudstvom v dnešnej spoločnosti? V záchrannej úlohe, pri ktorej hlavná rola patrí rozumu, sa musíme zmieniť aj o spojeneckej pozícií rozličných ľudských inštinktov. Rozum, ako súčasť vedomia, nie je v hlavnej úlohe uväznený sám, lebo ľudské vedomie je miestom, kde sa kombinujú záujmy a túžby, ktoré sú skôr v nepriateľskom vzťahu s rozumom, ako v priateľskom. Iba spojenecká zviazanosť a nutnosť izolácie niektorých charakterových vlastností, egoizmu, môžu zachrániť existenciu ľudstva. V dejinách nachádzame isté etapy omylnosti, kde neboli dostatočne docenené ďalšie okolnosti. /2/ Dosah našich záujmov a túžob, za ktoré je jednotlivec zodpovedný, je nutné podrobiť sile ohraničenia, ktorá nadobúda imunitné prvky. Nemecký humanista J. W. Goethe poznal správne kroky k rozvoju vzdelania jednotlivca. „Človek sa narodil k obmedzenému stavu: dokáže vidieť jednoduché, blízke, určité ciele a je zvyknutý používať prostriedky, ktoré má po ruke“,... ale objavuje sa tu existencia okruhu podnetov, ktoré pôsobia na naše konanie a tak, ak sa človek „dostane ďalej, ani nevie, čo chce, ani čo by mal, a je úplne jedno, či je rozptýlený kvôli množstvu predmetov alebo pre ich rozsah a hodnotu“. Avšak človek nemusí reagovať na podnety a môže ich svojou necitlivosťou uschovať do oblasti nevedomia. Neobmedzená autoplasticita typická pre ľudskú bytosť je schopná konať a urobiť zo seba čokoľvek. „Človek, ktorý zo seba tvorí individualitu, rozbíja akékoľvek fixujúce obrazy“. Humanista F. Humboldt vyzdvihol odlišnú formu, ktorá bude rozširovať a obohacovať ľudstvo. Sloboda je inšpiratívna, podnecuje ľudskú tvorivosť a poukazuje na potrebu jej ochrany. Práve u neho sa objavuje snaha, pri ktorej sa jednotlivec má stať sám celkom a nemá byť rozptýlený v celku. A práve v tomto momente sebaohraničenia sa objavuje skôr spomínaná imunita pred vnútorným ľudským podnetom. /3/ G. Lipovetsky charakterizuje vzájomný protiklad dvoch zásad hypermodernej spoločnosti – individualizmu založeného na slobode a nezávislosti v paralele so závislosťou. Práve slabá vôľa a sebakontrola vznikajúce pri rozpade zaužívaných spôsobov normalizácie siahajú za vlastné možnosti. Objavuje sa posilnenie pocitu kontroly za seba samých a jedinci získavajú možnosť prijať za svoje konanie zodpovednosť. Priznaná sloboda je podmienená novou závislosťou a hedonistický spôsob života môže znamenať pre určitú skupinu ľudí vzdanie sa zodpovednosti alebo prihlásenie sa k nej. /4/ Paralela v našej každodennosti nám ponúka šifry zmyslu, ktoré vedú k naplneniu diferencovaných úloh a cieľov prostredníctvom medziľudských vzťahov. Cez horizontálnu transcendenciu a inštrumentalitu môžeme tieto fenomény charakterizovať. Zmysel nášho života je v ontologickej oblasti vymedzením ľudskej existencie na zemi. Imanentný rozmer v jednote s metafyzickým rozmerom zmyslu je vo vzájomnej podmienenosti. Zmysel je neustále otvorený až do ukončenia života a ako ohraničená, esenciálna skutočnosť je zjednotená do nášho „bytia vo svete“. Motivácia vystupujúca z tejto univerzálnej a zároveň najvyššej hodnoty je najhlbším zdrojom životného optimizmu. /5/
 
Poznámky
 
/1/ LIPOVETSKY, G.: Éra prázdnoty. Úvahy o současném individualismu. Praha: Prostor, 2003, s. 8-9.
/2/ Sociologická teória K. Marxa priniesla systematickú analýzu tried v spoločnosti, pri ktorej dospel k mylnému názoru, že proletariát a jeho záujem sa v spojitosti s ľudským rozumom môže stať dôležitou súčasťou humanizácie ľudstva. Nesprávne ohodnotil silu triedy robotníkov. Marx na „ceste hľadania“ nerozpoznal to, že rozum nemôže byť v čistej podobe, tak ako to hlásali prívrženci osvietenstva v 18. storočí. Bližšie pozri: MACHOVEC, M.: Smysl lidské existence. Praha: Akropolis, 2012, s. 23-24.   
/3/ SAFRANSKI, R.: Koľko globalizácie unesie človek? Bratislava: Kalligram, 2006, s. 62-65.
/4/ LIPOVETSKY, G.: Ref.: 1, s. 19-20.
/5/ PALENČÁR, M.: Problém utrpenia v živote súčasného človeka. Zvolen: Bratia Sabovci, 2011, s. 190-191.
 
Súvisiaci článok:

https://www.rovart.com/sk/hyperkonzumnos-v-kontexte-suasneho-obdobia-1-as_347