ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

István Medgyaszay v Galérii FiguratiF

autor: Kovács Ágnes 2018-05-07

 

István Medgyaszay v Galérii FiguratiF

 

„Triezvosť, rozpory, optimizmus” 

architektúra Istvána Medgyaszayho

 

Galéria FiguratiF, Centrum MaJel Rovás

Košice, Alžbetina 42 

 

V Galérii Figuratif v Centre Rovás MaJel sa uskutočnila výstava, ktorá vzdávala česť tvorbe Istvána Medgyaszayho, známeho maďarského architekta.

Nadácia architektonická Bálinta Szeghalmyho, Maďarské architektonické múzeum a Centrum pamiatkarskej dokumentácie touto putovnou výstavou spomínajú na architekta, ktorý sa narodil pred 140 rokmi. Medgyaszay bol jedným z najsvojráznejších individuálnych tvorcov 20. storočia, ktorý precestoval Egypt a Indiu, prednášal vo Viedni, Ríme a v Bombay, pracoval v Paríži, postavil prvé maďarské – ale kľúdne môžeme konštatovať, že na svete prvé – divadlo zo železobetónu vo Veszpréme (1907) a Šoproni (1909) - parížske divadlo, ktoré je vo svete známe ako prvá budova z tohto materiálu, bolo postavené iba v rokoch 1911-13   a takisto prvý kostol zo železobetónu v Rárósmúlyad (Muľa) Jeho architektúra bola príznačná v tom, že aj do železobetónu vedel zasadiť ľudové, hlavne sedmohradské motívy, zároveň v celom svojom živote sa usiloval o vytvorenie maďarského štýlu.  

 

Výstavu otvoril prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD.:

 

Je málo takých výnimočných architektov v histórii maďarskej architektúry, akým je István Medgyaszay. Ešte v období mojich bratislavských štúdií, keď sme sa učili o secesii, vyjadrovali sa naši profesori o kostoli v Muli ako o výnimočnom architektonickom diele. Možno aj preto, že nebolo to práve obvyklé, aby niekto na začiatku dvadsiateho storočia realizoval stavbu zo železobetónových prefabrikátov – navyše kostol, považovali túto stavbu za jednu z najvýznamnejších secesných architektúr Slovenska. Vtedy som si uvedomil asi prvýkrát vo svojom živote, že výstavba z panelov nemusí byť v každom prípade synonymom zlej architektúry…

 

Keď v roku 1989 spolupracoval Imre Makovecz na vytvorení pamätného miesta Majstra Medgyaszayho v Budapešti  (v tom čase som pracoval v jeho kancelárii), uvedomil som si, že Medgyaszay je zrejme fantastický architekt, keď si jeho dielo Makovecz natoľko ctí!

 

Ferenc Potzner, kurátor tejto výstavy, píše v životopise o Medgyaszayho živote, plnom zvratov, nasledovné:  

„István Medgyaszay sa narodil 23. augusta 1877 v Budapešti ako István Benkó. Jeho otec Károly Benkó (1837 – 1893), architekt a staviteľ, bol profesorom Štátnej priemyslovky, ktorý sa so svojimi experimentálnymi betónovými prvkami zúčastnil svetovej výstavy v Paríži v r. 1873. Spomedzi jeho významných architektonických diel spomeňme synagógu v Győri,  budovu evanjelického kolégia v Prešove a reformovaný kostol vo Fóte. Medgyaszayho mama Kornélia Kobenheyerová, bola dcérou šopronského evanjelického farára Mórica Kobenheyera, prekladateľa maďarských básnikov do nemčiny, ktorý si dokonca dopisoval so Sándorom Petőfim a Jánosom Aranyom. István Medgyaszay používal počas svojich štúdií svoje rodné meno, v roku 1906 prijal priezvisko svojej starej mamy z matkinej strany.

 

V rokoch 1893 – 1996 študoval na Štátnej priemyslovke, kde v r. 1998 zmaturoval. Univerzitu ukončil v r. 1904 a následne sa vydal na svoje zberateľské cesty za ľudovým umením do Sedmohradska (1904 – 05) a Zadunajska (1906). Medzitým sa zoznámil s významnými osobnosťami umeleckej komunity v Gödöllő a v období do prvej svetovej vojny vyprojektoval mnoho víl, divadiel, školu i kostol.

V r. 1915 sa oženil s Gabrielou Martinkovichovou. Manželom sa narodili tri dcéry.

Po skončení svetovej vojny vyprojektoval nespočetné množstvo významných budov pre štátnych i súkromných investorov, súčasne sa však čoraz viac zaujímal o východné kultúry, predovšetkým o indickú. V odbore ľudového umenia bol vymenovaný za profesora Technickej univerzity v Budapešti. Svoje názory na umenie sumarizoval v r. 1945 pod názvom Prehľad umení.  Po politických zmenách v r. 1948, v rámci boja proti formalizmu v architektúre však jeho architektúru odsúdili a odobrali mu dôchodok. Na staré kolená sa zamestnal ako pomocný projektant v štátnych projektových ústavoch. Smrť ho zastihla 29.apríla 1959 na ulici, k večnému odpočinku ho uložili na cintoríne Farkasrét.”

K tomuto by som chcel dodať iba toľko, že je asi málo architektov, v ktorých tvorbe sa tak čisto a jasne odzrkadľujú jeho názory a architektonické vyznanie. Prehliadnuc si výstavné panely cítime, ako veľmi mal rád Medgyaszay ľudí, ako si vážil prostredie svojich budov, ako zbožňoval jednoduchý svet foriem ľudovej architektúry, ale aj jej ornamentiku. Bol veľkým ctiteľom svojho viedenského majstra Ota Wagnera, ale zároveň vnímame jeho silné maďarské národné cítenie. Obdivoval nové stavebné materiály a ich možnosti, ktoré ponúkajú, pričom si hlboko vážil poriadok architektúry antiky, ale netajil ani svoj obdiv k exotike orientálnej architektúry. Zmes týchto vplyvov tvorí podstatu jeho čarovného sveta architektúry, do ktorého máme dnes možnosť – prostredníctvom tejto výnimočnej výstavy – nahliadnuť.

Prajem Vám všetkým pekné zážitky z výstavy!

 

Prof. Ing.arch. Peter Pásztor, PhD.