ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Ján Šrámek - interview

autor: Martin Groch 2012-04-26

 

Ján Šrámek - interview


Vo svojej tvorbe sa pohybuješ medzi grafickým dizajnom, ilustráciou, animáciou. Vidíš v týchto činnostiach nejaký výrazný rozdiel?

 

Venujem sa grafickému dizajnu, ilustrácii a animácii súčasne. To pravdepodobne vysvetľuje, že je možné nájsť v mojej práci stopy všetkých týchto jednotlivých činností. Osobne medzi nimi často nerozlišujem a stratégie, ktoré používam, tak prenášam z jednej činnosti do druhej.

 


Tvoje animácie evokujú pocit, že vlastne nie sú o deji, skôr je to obraz rozvinutý do pohybu, obraz, ktorý sa dá vidieť akoby vo viacerých plánoch, z viacerých strán.

 

To súvisí so spôsobom, akým som sa dostal k prvým experimentom s animáciou. Na fakulte výtvarných umení, kde študujem, sa na začiatku nového tisícročia vytvorila skupina výrazných osobností, ktorá sa zaoberala rôznymi experimentmi nielen s animáciou, ale celkovo s rôznymi formami pohyblivého obrazu. Autori ako Petr Strouhal, Jiří Havlíček a Filip Cenek sa začali objavovať na prehliadkach súčasného mladého umenia alebo na výstavách, ktoré sa zaoberali pohyblivým obrazom. Vďaka týmto úspechom sa začal počet ľudí, ktorí sa na FaVU začali venovať experimentálnej animácii, pozvoľna rozrastať. V tej dobe sa takisto začalo o FaVU hovoriť ako o škole, ktorá má už určitú tradíciu na poli umenia pohyblivého obrazu. Okrem toho bola v tej dobe na škole silná komunita ľudí, ktorí sa venovali vj-ingu a rôznym formám audiovizuálneho umenia patriacim v tej dobe k absolútnej tuzemskej špičke. Boli to Dušan Urbanec, Václav Ondroušek alebo Jiří Suchánek, ktorý vystupoval s audiovizuálnym projektom Mateřídouška, v tej dobe pod hlavičkou labelu Muteme, na mnohých európskych festivaloch. Toto bol pre mňa osobne silný impulz, ktorý ešte umocnilo stretnutie s mojimi spolužiakmi Janom Žaliom a Petrom Kocourkom, s ktorými som neskôr založil umeleckú skupinu ANYMADE. Cez experimenty s nenaratívnou animáciou a vj-ingom sa v súčasnej dobe dostávam ku klasickej animácii a spolupracujem na niektorých aktuálnych projektoch s animátorom Martinom Búřilom.

 


Často (možno nie až tak často) pracuješ na klipoch a v istom zmysle je to takmer vždy na zákazku. Na druhej strane cítiť, že je to vždy tak trochu aj o tebe. Aký je rozdiel robiť video pre galériu a video na hotovú hudbu konkrétneho autora?

 

Videoklip vnímam ako špecifickú umeleckú formu. Dá sa povedať, že pre mňa veľmi podnetnú, mám na konte 4 videoklipy a chystám sa na ďalšie. Vzhľadom na to, že som sa niekoľko rokov intenzívne venoval vj-ingu, tak s tým vznik niektorých klipov priamo súvisí. Napríklad klipy pre MIDI LIDI alebo Ježíš táhne na Berlín vzišli z priamej spolupráce počas audiovizuálnych vystúpení. V oboch prípadoch mali ich upravené časti svoje miesto v dramaturgii vizuálneho sprievodu. Čo sa týka rozdielu medzi videom vytvoreným pre galériu alebo konkrétnu hudbu, tak napríklad môj posledný videoklip pre britského producenta Milaneseho bol vystavený v Galérii hlavného mesta Prahy v rámci Bienále mladého umenia Zvon 2010. Naopak, klip k skladbe Pouzdro pre elektronický projekt MIDI LIDI vznikol z animácie, ktorá bola pôvodne určená pre výstavu Hermovo ucho.

 


Si živou súčasťou štúdia ANYMADE. Robíte grafický dizajn, ale aj vlastné inštalácie určené na výstavy. Ako fungujete? Máte to všetko medzi sebou rozdelené alebo sa u vás jedno s druhým prelína?

 

Náplňou ANYMADE štúdia je primárne grafický dizajn. Štúdio ANYMADE vzniklo pred niekoľkými rokmi ako umelecká skupina, ktorá sa v tej dobe zaoberala predovšetkým experimentovaním s rôznymi formami pohyblivého obrazu. Pôvodnými členmi boli Jan Žalio, Petr Kocourek, Filip Nerad a ja. Nakoniec sa pridal ešte Petr Cabalka, ktorý spolu s Filipom Neradom prejavoval intenzívny záujem o grafický dizajn. Z tohto neskôr vzišiel impulz k pretransformovaniu časti tejto skupiny do podoby komerčného grafického štúdia, a tak vzniklo ANYMADE. Členovia tohto štúdia vystavujú buď svoje voľné projekty, ktoré nesúvisia so samotnou prácou grafického štúdia, alebo spoločne pod hlavičkou ANYMADE.

 


Spomínal si mi knihu 20001. O čom bude a ako bude vyzerať?

 

Nepriamo rozvíja dej jednej z našich spoločných animácií, ktorú sme prezentovali spoločne s Vojtechom Vanekom na výstave Planeta Eden, ktorá prebehla na konci minulého roka v pražskom DOX-e. Samotná výstava sa zaoberala prevažne históriou vedecko-fantastického žánru v Československu, a to na poli knižnej kultúry, výtvarného umenia, filmu, komiksu, ako aj spoločenskej teórie v období 1948 – 1978. Výtvarne ma ovplyvnila modernistická sci-fi ilustrácia zo 60. rokov 20. storočia. Kniha tiež vychádza z môjho audiovizuálneho projektu s rovnomenným názvom, na ktorom spolupracujem s hudobníkom Filipom Škubalom. V knihe by sa mali prelínať tri časové roviny. Tiež vážne premýšľam, že by mala mať podobu akéhosi leporela. 20001 by mala byť príbehom o stratených civilizáciách, opustených svetoch a putovaní po vyprázdnených mestských krajinách.

 


Na čom ešte pracuješ?

 

S knihou 20001 bude úzko súvisieť klip pre slovenského producenta Pjoniho. Niektoré časti klipu budú priamo vychádzať z ilustrácií, ktoré sa objavia aj v knihe. S Pavlom Ryškom spolupracujem tiež na animovanom filme, ktorý vznikol na námet českého umelca Mateja Smetanu. V našom tíme je aj animátor Martin Búřil a kurátor Jiří Ptáček. S brnianskou výtvarníčkou a hudobníčkou Veronikou Vlkovou spolupracujeme na vizuálnej podobe jej kapely Teve. No a okrem klipu pre Teve pripravujeme aj krátky animovaný film a chystáme spoločnú výstavu.

 


rozhovor pripravil Martin Groch 
(kompletnú verziu rozhovoru nájdete v časopise ENTER)