ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Ježišove telo a krv

autor: János Zsóka 2015-03-04

 

Ježišove telo a krv

     

     Ježiš povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm, a moja krv je pravý nápoj.“

 
      Daroval sa nám v spôsoboch chleba a vína. V obyčajných veciach pre obyčajných ľudí. Chcel, aby sme boli všetci nasýtení, ako boli nasýtení ľudia pri zázračnom rozmnožení chleba na púšti, nie iba chlebom, ale nasýtení ním samým, aby sme ho prijali do seba, do svojho tela. Ježiš nám ponúka posilu v našom ťažkom živote, ponúka nám seba, ako darcu milosti, ponúka nám seba, ako radcu a pomocníka pri rozhodovaní, ponúka nám seba, ako pevnú hrádzu proti nástrahám a žiadostivostiam tohto pozemského sveta. 
 
      Prijímaním eucharistie človek nadobúda novú chuť do života, problémy sa mu budú zdať vyriešiteľnejšími, dokáže si lepšie zorganizovať čas a nebude sa báť povedať si: Tak na toto už nestačím, dnes už toho bolo dosť, je čas na oddych a venovanie sa aj iným veciam, možno koníčku alebo rodine. Ale mnohí si tiež položia otázku: Je v tom malom kúsku chleba, v tej troche vína na oltári skutočne prítomný Boh? Je možné, aby niekto bol naraz na celej zemi prítomný všade a v každom kúsku? Pre nás ľudí je to nepochopiteľné, že sa Boh za nás obetoval, že sa dennodenne za nás obetuje a dáva sa nám ako „obyčajný“ pokrm. Je to pre nás jeden veľký zázrak, ktorý ani len nedokážeme spozorovať. Vidíme pred i po premenení to isté, cítime to isté, tvar má ten istý, váhu tú istú, chuť tú istú, rovnako na to pôsobia prírodné a fyzikálne zákony. To, že je to Pán Ježiš, vieme len svojou vierou. Vierou, v ktorej nás vychovali, ktorú nám vštepili, ktorú sme sami zažili, keď sme sa vnútorne obrátili. Keby tento zázrak bol očividne zrejmý, keby odporoval všetkým zákonom prírody, vtedy by každý musel veriť v prítomnosť Boha. Ale potom by sme sa slobodne nerozhodovali. Bolo by nám to proste dané. Pán si nás však váži a necháva to na nás, ponúka nám seba, dáva sa nám a necháva to na naše slobodné rozhodnutie, či ho prijmeme alebo nie. Stále však môžu byť neveriace hlasy, ktoré sa pýtajú, či je prítomný na všetkých oltároch naraz, či môže byť uctievaný vo všetkých bohostánkoch súčasne.
     
      K istému kňazovi prišiel muž, ktorý si robil posmech z viery, a opýtal sa ho: „Ako je to možné, aby sa z chleba a vína stalo telo Kristovo a krv Kristova?“ Kňaz odpovedal: „Keď tvoje telo môže premeniť potravu, ktorú prijmeš, na telo a krv, prečo by to isté nedokázal aj Boh?“
 
      Muž sa však nechcel vzdať: „Ako môže byť v takej malej hostii prítomný celý Kristus?“ Kňaz mu dal odpoveď: „Krajina tu pred tebou je veľká, a tvoje oko je také malé. A predsa je obraz celej tej krajiny v tvojom oku. Prečo by nemalo byť možné, aby v malej podobe chleba bol prítomný celý Kristus?“
 
      Ale muž mu dal ešte jednu otázku: „Ako môže byť ten istý Kristus súčasne prítomný vo všetkých vašich kostoloch?“ Tu vzal kňaz zrkadlo a povedal mu, aby sa doň pozrel. Potom híodil zrkadlo na zem a povedal: „Teraz aj ty môžeš vidieť svoj obraz vo všetkých kúskoch osobitne.“
 
      Ježiš je tu s nami,  je stále pri nás a počas prijímania eucharistie i stále v nás. Pomôže a pomáha nám v ťažkých životných chvíľach, v zložitých rozhodnutiach, povzbudzuje nás v nekonečnom utrpení pri dlhotrvajúcej chorobe. Ježiš Kristus, tento prevzácny hosť, chce k nám vstúpiť každý deň, stačí mu len otvoriť dvere a pozvať ho dnu. Za to sa nám odmení stonásobne.
     
     /Autor je rímskokatolícky farár/