ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Jeruzalem a jeruzalemský chrám (1. časť)

autor: Csobády Beáta 2015-04-29

 

Jeruzalem a jeruzalemský chrám (1. časť)

      Chrám je najposvätnejším miestom judaizmu. Bol postavený približne v 10. storočí pred Kristom na mieste s ktorým sa spájali dávne izraelské tradície. Podľa Židov po príchode Mesiáša chrám znova bude príbytkom Boha na zemi.

 
Sväté Mesto
 
      Jeruzalem je hlavné mesto dnešného Izraela. História mesta siaha až do 4. tisícročia pred Kristom, je jedným z najstarších miest. Pre židov je posvätné mesto, mestom kráľa Dávida. Pre kresťanov je to rodisko cirkvi a je považované za tretie najsvätejšie miesto islamu. Tu Kristus zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych. Moslimovia veria, že prorok Muhammad vystúpil v roku 621 z Chrámovej hory na nebo v sprievode anjela Gabriela. Staré mesto zahŕňa Chrámovú horu, Západnú stenu, baziliku Svätého hrobu, Skalný dom a mešitu Al-Aksá.
 
Chrámová hora
 
      Chrámová hora bola označovaná aj ako hora Moria. Nachádza sa v Starom meste Jeruzalema. Časť západnej steny tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. V čase obsadenia bolo tu smetisko, židia iba raz do roka mohli vstúpiť na Chrámovú horu. 
V rokoch 685-691 Kalif Abd Al-Málikí ibn Marwan postavil na skalu Skalný dóm a v rokoch 705-715 jeho syn Umájad al-Walid na južnom okraji dal vybudovať mešitu Al-Aksá.  Skala na Chrámovej hore je miestom, kde praotec Abrahám chcel obetovať Izáka a kde nocoval Jákob, keď mal svoj sen. Bola tu uložená Archa dohovoru, Dosky zmluvy, Menor, kde veľkňaz vchádzal do Najsvätejšej svätyne na Jom kipur snímať hriechy Izraela. Je miestom, kde Boh sa stretával s človekom, nebesá stretávali so zemou.
Na Antiónovej pevnosti v kaplnke Odsúdenia jedna maľba svedčí aj o tom, že tu je aj prvé zastavenie v Krížovej ceste, kde Pána Ježiša odsúdili a na smrť poslali.
 
Múr nárekov
 
      Múr nárekov alebo Západná stena je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá obklopovala Chrámovú horu. V dnešnej dobe je miestom smútku nad zničením chrámu. Z celého sveta tu prichádzajú pútnici s prosbami, smútkom, modlitbou, ktoré napíšu na papier a vsúvajú ich pod kamene. Často sa tu odohráva aj obrad Bar micva, počas ktorého sa zo židovského chlapca stáva nábožensky dospelý muž. Jeruzalemský chrám dal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalemu ostal iba Múr nárekov a Malý múr.
Moslimovia Múr nárekov stotožňujú s miestom Al-Burak, na ktorom uviazal prorok Mohamed svoje zázračné zviera a potom vystúpil na nebo z miesta, kde stojí teraz mešita. Námestie, kde stojí múr je považované za synagógu. Pri vstupe je potrebné pokrytie hlavy a oddelenie mužov a žien.
 
Chrám božieho hrobu
 
      Chrám božieho hrobu môžme nazvať aj bazilikou Svätého hrobu, bazilikou Božieho hrobu alebo kostolom Vzkriesenia. Kresťanský kostol stojí vo vnútri Starého mesta. Podľa Nového zákona Ježis Kristus tu bol ukrižovaný. Preto ho volajú ako Golgotu alebo horu Kalváriu. V 4. storočí už bol pútnickým miestom. Po roku 135 Rímania na tomto mieste postavili chrámový koplex bohyne Afrodity. Kostol svätého hrobu nechal postaviť cisár Konštantín I. na mieste Ježišovho hrobu v blízkosti Golgoty. Dnes sa zachoval iba vnútorná časť kostola, ktorú nazývajú Anastasis. Chrám bol niekoľkokrát zničený a zrekonštruovaný. Vlastníctvo kostola je spoločné – pravoslávne, katolícke a arménske. Sú určité predpisy, ktoré platia na veľké sviatky, pôst, Veľký piatok a Vzkriesenie.
 
Olivová hora 
 
      Nachádza sa vo východnom Jeruzaleme, v údolí Cedron. Je pomenovaná podľa olivovníkov, ktoré tu rastú. V záhrade je rímskokatolícky kostol, Kostol Utrpenia. V prednej časti sa nachádza mozaika zobrazujúca Ježiša Krista ako prostredník medzi človekom a Bohom. Nachádza sa tu Skala úzkosti, kde sa modlil Ježiš. Ďalej stojí tu aj pravoslávny kostol, Kostol Márie Magdalény.
Najväčší židovský cintorín na svete pol postavený na západnom svahu. Na cintoríne sú náhrobné kamene, ktoré sa volajú macevot. Vidíme tam meno zosnulého, meno otca, matky, dátum úmrtia a chválorečenie zosnulého v hebrejčine. Mnohokrát sú zdobené reliéfmi, ktoré symbolizujú meno, rod a zamestnanie. Na Olivovovom vrchu sa nachádza Getsemanská záhrada, kde sa zdržiaval a modlil Ježiš Kristus celú noc pred svojim zajatím.
 
Dávidova veža
 
      Dávidova veža je antická Citadela, ktorá sa týči na západnej strane Svätého mesta. V dobe, keď nemali Židia prístup k Múru nárekov, chodili sa modliť k Davidovej veži. Dnes je archeologickým náleziskom, kde boli nájdené predmety staré až 2 700 rokov. 
Vežu dal postaviť Herodes Veľký. Okrem obrany mesta slúžil aj ako kráľovský palác. Neskôr z nej postavili mešitu.  V súčastnosti sa vo veži nachádza Múzeum dejín Jeruzalema. Múzeum využíva mapy, videoprojekcie, hologramy, kresby a modely a zobrazujú Jeruzalem pod vládou rôznych vládcov.
 
Zdroje:
www.jeruzalem.sk
www.milost.sk
sk.wikipedia.org