ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Jeruzalemský chrám (2. časť)

autor: Csobády Beáta 2015-05-04

 

Jeruzalemský chrám (2. časť)

     

     Na mieste, kde bol postavený chrám sa spájali dávne izraelské tradície. Židia toto miesto spájajú s vrchom v zemi Mórija, kde mal Abraham obetovať svojho syna Izáka. Chrám je označený aj ako Šalamúnov chrám, lebo dal ho postaviť kráľ Šalamún. Myšlienku postaviť chrám Bohu už môžme nájsť u praotca Jákoba. Keď utekal pred svojím bratom Ézavom, cestou mal sen o rebríku, po ktorom anjeli vystupovali a zostupovali. Po tomto sne Jákob pomazal olejom toto pamätné miesto a sľúbil Bohu, že na tom mieste bude vystavený Boží dom. Božiu prítomnosť medzi ľuďmi symbolizoval aj Svätostánok uprostred dnešného Izraela. Svätostánok bol postavený podľa pokynov, ktoré dal Boh Mojžišovi. Jednotlivé prestavby Jeruzalemského chrámu majú vlastné názvy: Prvý chrám alebo Šalamúnov chrám, Druhý chrám a Herodov chrám.

 
Prvý chrám
 
      Stavbu ešte pripravoval kráľ Dávid. Pozbieral zlato, striebro, meď, železa všetko potrebné na realizáciu stavby. Už mal presný architektonický plán chrámu, miesta uloženia bohoslužobných predmetov, kňažské inštrukcie a fungovanie chrámu. Kráľ Dávid pred smrťou uložil svojmu synovi na srdce jeho hlavné poslanie, ktorým bolo postaviť v Jeruzaleme chrám. Chrám tvorili: predsieň, chrámová loď a svätyňa svätých. Vo svätyni svätých bola archa zmluvy s doskami Desatora, chránená cherubmi. Nádvorie malo dve časti, pre kňazov a pre ľud. Pred chrámom stáli dve bronzové stĺpi, Jáchin a Bóaz, ktoré mali iba symbolický význam. Predpokladá sa, že boli obrazom vzťahu kráľa a Hospodina a symbolom pevnosti a večnosti Dávidovej dynastie. Okolo chrámu boli na troch poschodiach pristavené komory, ktoré slúžili pravdepodobne pre kňazov a tiež ako sklady. Okná boli malé a vysoko umiestnené. Svätyňa bola presvetlená svietnikmi. Vo svätyni svätých bola úplná tma, ktorej význam bol symbolický: Hoci sa Boh rozhodol prebývať uprostred svojho ľudu v chráme, predsa, zostáva od ľudí oddelený, ľudskému oku neviditeľný. Šalamúnovej srdečnej modlitbe Boh zoslal z neba oheň, ktorý pohltil obeť na oltári a chrám naplnil oblak Božej slávy, takže kňazi v chráme popadali tvárou k zemi. 
      Prvý chrám bol viackrát vylúpený a nakoniec zničený po dobytí mesta babylonským Nebúkadnecarom v r. 587 pred Kr.
 
Druhý chrám
 
      Po vydaní Kýrovho ediktu v roku 539 pred Kr. Židia sa vrátili zo zajatia domov. Na mieste zbúraného chrámu postavili oltár. Druhý chrám začali stavať v roku 520 pred Kr. so súhlasom perzského kráľa Kýra na mieste pôvodného chrámu. Stavba sa realizovala pod vedením veľkňaza Józuu a Zerubábela. Kňazskú chrámovú službu viedol Ezdráš. Druhý chrám bol skromnejší, ale oznamovali, že slávu bude mať väčšiu. Svätyňa svätých v novom chráme však bola prázdna. Pri zničení prvého chrámu sa archa zmluvy nenávratne stratila. Svätyňu svätých od svätyne už neoddeľovala stena, ale opona. Vo svätyni bol umiestnený stôl na predkladané chleby, kadidlo a kamenný oltár.
 
Herodesov chrám
 
      Pôvodnú Zerubábelovu stavbu dal kráľ Herodes prestavať a rozšíril celú chrámovú horu. Prestavba trvala osemdesiat rokov. Chrám bol celkom obnovený a jeho chrámový obvod zväčšený na dvojnásobok. Obnovený chrám sa tešil veľkému záujmu, zvyklo sa hovorievať: kto nevidel Herodesov chrám, nevidel nič pekné. Jeruzalem sa tešil silnému náboženskému turizmu aj takých návštevníkov, ktorí nemali izraelský pôvod. Do východnej časti nádvoria mohli vstúpiť aj židovské ženy, kým západná časť bola vyhradená iba mužom. Vo vnútri chrámu bol umiestnený sedemramenný svietnik, Herodes umiestnil aj symbol slnečného božstva – orla nad vchodom. Herodesovu stavbu dokončili v r. 64. Herodes postavil aj pevnosť Antonia – v blízkosti chrámu, kde neskôr sídlili rímske jednotky. V blízkosti dnešnej Jafskej brány vystavil Dávidovu vežu, dal postaviť Fazaelovu vežu, Miriamimu.
 
Zdroje:
www.jeruzalem.sk
www.milost.sk
sk.wikipedia.org